Európe hrozí fiasko na ceste k dosiahnutiu emisných cieľov do roku 2030. Až 171 vedcov z organizácie IASTEC sa podpísalo pod štúdiu, v ktorej dokázali, že EÚ nesprávne vypočítala emisie, ktoré budú produkovať elektromobily v roku 2030. Na štúdiu upozornil portál Focus.

Elektromobily sú tak čisté, ako čistá je elektrina, ktorá sa používa na ich nabíjanie. Lokálne emisie elektrických áut sú prakticky nulové, no ak sa elektrina vyrába z uhlia, emisie elektromobilu sú rovnaké, či dokonca ešte vyššie, než v prípade spaľováku.

Vedci z organizácie IASTEC teraz poukazujú na nesprávne výpočty Európskej komisie, ktorá podľa nich úplne zle vypočítala, koľko emisií bude v roku 2030 produkovať priemerný elektromobil. Podľa odborníkov komisia pri svojich výpočtoch nezohľadnila niekoľko dôležitých faktorov.

V skutočnosti až dvakrát vyššie emisie, než sa predpokladalo

Jednou z kľúčových chýb pri výpočtoch Európskej komisie má byť fakt, že s rozmachom elektromobilov sa zvýši aj dopyt po elektrine, ktorá sa však aj v roku 2030 bude stále vyrábať z uhlia a plynu, nie teda z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú ekologické.

freepik

Ak sa zvýši dopyt, zvýšiť sa bude musieť aj produkcia, a tým pádom budú elektrárne produkovať viac CO2. Európska komisia podľa odborníkov navyše nezohľadnila emisie produkované pri výrobe elektromobilov a batérií a rovnako ani pri ťažbe materiálov.

Ako príklad uviedli, že v roku 2030 nepriamo vyprodukuje napríklad VW ID.3 počas svojho životného cyklu (15 rokov používania a nájazd 220 000 km) až 30 ton CO2. Výpočty Európskej komisie udávajú produkciu 14 ton CO2 počas tohto cyklu, uvádza WattsUpWithThat.

V skutočnosti je to teda viac ako dvojnásobne vyššia produkcia emisií, čo rozhodne výrazne naštrbí klimatické ciele Európskej únie. Odborníci sa teda zhodujú, že prechod na čistú elektrifikáciu do roku 2030 rozhodne nie je dobrý nápad.

Podľa nich by mali automobilky zachovať rôznorodosť pohonov a popri elektromobiloch by sme stále mali používať aj hybridné vozidlá, ktoré budú jazdiť na biopalivá. V takomto prípade by bola produkcia emisií z dopravy nižšia až o 25 % v porovnaní s tým, ak  by sa jazdilo prevažne už iba na elektrických autách.

Elektromobil stále ekologickejší než spaľovák

Odporcovia elektromobility sa častokrát ohradzujú tým, že jazda elektromobilom vôbec nie je ekologická, nakoľko sa značná časť elektriny vyrába v tepelných elektrárňach, ktoré produkujú obrovské množstvo CO2. Veľké množstvo energie sa ale spotrebúva aj pri ťažbe a spracúvaní ropy. Aká je teda skutočnosť? 

Pumpy na ťažbu ropy fungujú na elektrinu, jedna pumpa mesačne spotrebuje približne 9960 kWh elektrickej energie (ktorá tiež čiastočne pochádza z neekologických tepelných elektrární). Takéto množstvo elektriny spotrebuje priemerný elektromobil po nájazde zhruba 56 000 km, čo bežnému vodičovi potrvá asi tri roky.

NEPREHLIADNI
Elektromobil je záchranou financií. Sú známe čísla, koľko ušetríš na servisných úkonoch voči spaľovákom

Len v USA je viac ako 430 000 takýchto ropných púmp, ktoré spolu spotrebujú každý mesiac 4300 GWh elektrickej energie. Energia potrebná len na vyťaženie ropy by tak postačila na napájanie zhruba 15 miliónov elektromobilov.

Ak do toho započítame ešte ropné plošiny na mori, ekvivalent energie, ktoré spotrebúvajú, spolu s pozemnými pumpami v USA, by stačil na napájanie takmer 20 miliónov elektromobilov. Ďalším problémom pri ťažbe ropy nie je len spotreba energie, ale aj znečistenie oceánov pri ťažbe.

Pri rafinácii ropy a následnej preprave benzínu a nafty na čerpacie stanice sa znova produkuje obrovské množstvo CO2. Ak si toto všetko sčítame a porovnáme aj s najmenej ekologickou formou produkcie elektriny, teda spaľovaním uhlia, zistíme, že znečistenie spôsobené týmito elektrárňami je naozaj malé a navyše je lokálne (ďaleko od ľudských obydlí).

Tepelné elektrárne sú však na ústupe a čoraz viac energie získavame z obnoviteľných zdrojov. Ak je teda elektromobil napájaný takouto energiou, jeho prevádzka je od začiatku životného cyklu až po koniec takmer úplne ekologická.

Pri samotnej výrobe elektromobilu totiž vznikajú skleníkové plyny, rovnako to je však aj pri výrobe áut so spaľovacími motormi. Odporcovia elektromobility dokonca v minulosti tvrdili, že pri výrobe batérie sa uvoľňuje až 175 kg oxidu uhličitého na kWh. Ako sa však ukázalo, tieto výpočty boli nesprávne a  pôvodných 175 kg je po novom už len 87 kg CO2 na kWh batérie.

Za najväčšiu hrozbu sa pri elektromobilite považuje batéria a otázky spojené s jej recykláciou. Podľa novej štúdie, o ktorej informoval aj portál InsideEVs, sa dokáže zrecyklovať takmer celá časť z batérie, odpadové kovy z batérie o hmotnosti 550 kg po recyklácii dosiahnu hmotnosť iba 30 kg.

Čo sa týka spotreby nerastných surovín, aj v tomto smere vzácne kovy potrebné na výrobu batérie vyhrávajú nad spotrebou ropy. Počas jedného životného cyklu spotrebuje spaľovacie auto 17 000 litrov benzínu, respektíve 13 500 litrov nafty.

Transport & Enviroment

Prepočítané na kilogramy je to 12 750 kg benzínu a 11 610 kg nafty, toľko spáli v priemere auto počas svojho životného cyklu. To je neporovnateľne väčšie množstvo, než je potrebné na výrobu jednej batérie pre elektromobil, z ktorej sa navyše dá už teraz minimálne 70 % vzácnych kovov recyklovať.

Odborníci tiež odhadujú, že spotreba lítia pri výrobe batérií klesne do 10 rokov o polovicu zo súčasných 0,10 kg/kWh na 0,05 kg/kWh. Spotreba kobaltu má za túto dobu klesnúť na 25 % a spotreba niklu o jednu pätinu.

Aj z tejto štúdie teda vyplýva, že elektromobily sú udržateľnejšie, než autá so spaľovacími motormi. Nehovoriac o tom, že ak batéria z elektromobilu už neposkytuje dostatočnú kapacitu na napájanie auta, stále sa môže niekoľko rokov využívať ako skladisko „čistej“ energie v domácnostiach, ktorá môže byť neskôr využívaná na napájanie samotného elektromobilu.

Článok bol prvýkrát publikovaný v júni 2021

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita