EÚ stopla kľúčovú čínsku súčiastku. Lacná fotovoltika v Európe môže naraziť na drahý problém

Lacná zelená energia mala byť jednou z hlavných odpovedí Európy na drahý plyn, uhlie a geopolitickú neistotu. Teraz však Brusel narazil na problém, ktorý sa skrýva hlbšie než v samotných solárnych paneloch. Ide o meniče, teda zariadenia, bez ktorých nefunguje fotovoltika, batériové úložiská ani časť veterných projektov.

Európska únia začala obmedzovať financovanie projektov, ktoré používajú meniče od dodávateľov z takzvaných rizikových krajín. Najviac to zasahuje Čínu, ktorá má v tejto oblasti dominantné postavenie. Ako uvádza agentúra Reuters, čínski dodávatelia pokrývajú približne 70 % európskeho trhu s meničmi a nové obmedzenia môžu zvýšiť náklady alebo zdržať obnoviteľné projekty najmä v krajinách, ktoré sa viac spoliehajú na verejné peniaze a európske fondy. Na prvý pohľad ide o technický detail. V skutočnosti je to jedna z najcitlivejších častí celej energetickej transformácie.

Bez meniča lacný solár nefunguje

Solárny panel vyrába jednosmerný prúd, no domácnosti, firmy aj sieť používajú striedavý prúd. Práve menič túto premenu riadi. Pri batériových úložiskách má podobnú úlohu výkonová elektronika, ktorá rozhoduje, kedy sa energia nabíja, vybíja a ako sa správa voči sieti.

To znamená, že nejde o pasívnu škatuľku na stene. Moderný menič je riadiaci prvok, ktorý komunikuje so systémom, zbiera dáta, prijíma aktualizácie a v mnohých prípadoch umožňuje vzdialenú správu. Presne tu sa začína bezpečnostný problém.

Európska komisia podľa Európskej rady pre solárnu výrobu ESMC rozhodla, že európske financovanie už nemá smerovať do energetických projektov využívajúcich meniče z rizikových krajín, medzi ktoré ESMC zaraďuje Čínu, Rusko, Irán a Severnú Kóreu. Solárny priemysel v Európe tento krok víta ako ochranu kritickej infraštruktúry, no investori a developeri upozorňujú na druhú stranu problému.

Čína totiž nie je okrajový hráč, ktorého sa dá rýchlo nahradiť. Analytická spoločnosť Wood Mackenzie uvádza, že čínski dodávatelia mali v roku 2025 viac než 80 % dodávok meničov do Európy. Podľa jej odhadu môže zákaz zasiahnuť viac než 28 GW dopytu po fotovoltických meničoch a ovplyvniť približne 14 % solárneho dopytu v EÚ do roku 2030. Pri batériových úložiskách má ísť o 12 % nasadení v rokoch 2026 až 2030.

Bezpečnosť môže predražiť zelenú energiu

Toto je presne konflikt, ktorý Európa nechcela riešiť uprostred energetickej transformácie. Na jednej strane potrebuje čo najrýchlejšie stavať soláry, batérie a veterné zdroje. Na druhej strane nechce, aby kritické prvky siete ovládali dodávatelia z krajín, ktoré Brusel považuje za bezpečnostné riziko.

Nie je to prvýkrát, čo sa takýto spor otvoril. Na FonTechu sme už písali o tom, že Brusel začína čínske technológie v kritickej infraštruktúre vnímať ako bezpečnostné riziko a že nejde iba o mobily, aplikácie alebo telekomunikačné siete, ale čoraz viac aj o energetiku.

ChatGPT (úprava redakcie)

Nový vývoj však posúva problém do oveľa praktickejšej roviny. Ak európske peniaze nepôjdu do projektov s čínskymi meničmi, developer bude musieť nájsť alternatívneho dodávateľa alebo iný spôsob financovania. To môže znamenať drahší projekt, dlhšie obstarávanie alebo odklad investície.

Reuters píše, že 36 investorov, developerov a priemyselných hráčov poslalo predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej list, v ktorom varujú, že nové obmedzenia môžu spomaliť obnoviteľné projekty najmä v chudobnejších častiach Európy. Spomínajú sa krajiny ako Rumunsko, Česko či Grécko, kde verejné financovanie zohráva väčšiu úlohu pri výstavbe zelenej energetiky.

Pre Slovensko z toho vyplýva nepriamy, ale dôležitý odkaz. Ak sa Európa rozhodne viac chrániť energetickú infraštruktúru pred rizikovými dodávateľmi, zelené projekty nemusia byť automaticky lacnejšie len preto, že technológie z Číny stlačili ceny nadol.

Stredná Európa môže doplatiť na vlastnú závislosť

Najväčší problém nemusia mať najbohatšie krajiny, ktoré si drahšie európske alebo ázijské alternatívy zaplatia ľahšie. Horšie to môže byť v regiónoch, kde projekty stoja na grantoch, verejných pôžičkách alebo európskych mechanizmoch.

Wood Mackenzie priamo uvádza, že najviac zasiahnuté môžu byť krajiny strednej a východnej Európy, kde má financovanie z EÚ väčšiu váhu. Medzi exponovanými trhmi spomína Rumunsko, Bulharsko, Česko, pobaltské štáty a Grécko.

Slovensko v tomto zozname nefiguruje medzi najvýraznejšími trhmi, no problém sa nás týka cez širší trh, dodávateľské reťazce a ceny technológií. Ak rastú náklady pri veľkých projektoch v regióne, tlak sa môže preniesť aj na ponuky, dostupnosť komponentov a rozhodovanie investorov.

Európska komisia zároveň dlhodobo hovorí, že energetická transformácia bude potrebovať obrovský objem investícií. Na svojom webe uvádza, že investície do energetiky v EÚ majú v rokoch 2026 až 2030 dosahovať približne 660 miliárd eur ročne, čo je výrazne viac než priemer 240 miliárd eur ročne v období 2011 až 2021.

Ak sa do tejto rovnice pridá drahší výber komponentov, prísnejšie bezpečnostné pravidlá a neistota pri verejnom financovaní, tempo výstavby môže byť pomalšie, než by Brusel potreboval.

Energovision/Unsplash

Čína sa bráni, Európa cúvať nechce

Peking rozhodnutie odmieta. Reuters už v máji informoval, že čínske ministerstvo obchodu ostro kritizovalo snahu Európskej komisie obmedziť financovanie projektov s meničmi od rizikových dodávateľov a označilo ju za diskriminačnú voči čínskym firmám.

Z európskeho pohľadu však nejde len o obchod. Ide o otázku, kto má technickú kontrolu nad prvkami, ktoré budú čoraz viac rozhodovať o stabilite siete. Čím viac elektriny bude pochádzať zo solárov, vetra a batérií, tým dôležitejšie budú meniče, riadiace systémy, softvér a vzdialená správa.

Pre bežného človeka to môže znieť vzdialene. V skutočnosti ide o ten istý problém, ktorý už Európa riešila pri 5G sieťach, dátových centrách alebo čínskych kamerách. Lacná technológia pomáha rýchlo budovať infraštruktúru, no ak sa neskôr ukáže ako bezpečnostné riziko, účet môže byť vyšší než pôvodná úspora.

Lacná fotovoltika preto v Európe nekončí. Mení sa však otázka, čo všetko sa do jej ceny počíta. Už to nie je len panel, menič a montáž. Čoraz viac to bude aj pôvod technológie, kyberbezpečnosť, verejné financovanie a ochota zaplatiť viac za súčiastku, ktorú Európa považuje za bezpečnejšiu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky