Keď si dnes objednáš z Temu alebo AliExpressu nabíjačku za dve eurá, LED pásik za päť alebo powerbanku za desať, pravdepodobne nad tým veľmi nepremýšľaš. Balík o pár dní dorazí, výrobok funguje a všetko vyzerá byť v poriadku. Práve tento model sa však Európska únia rozhodla zásadne zmeniť a robí aktívne kroky voči nemu.

Nejde pritom o zákaz čínskych obchodov ani o boj proti lacným cenám. Brusel tvrdí, že problémom je obrovské množstvo výrobkov, ktoré sa dostávajú na európsky trh bez dostatočnej kontroly. A práve elektronika patrí medzi najrizikovejšie kategórie.

Posledné mesiace ukazujú, že únia už nechce zostať iba pri upozorneniach. Nasledovali rekordné pokuty, nové vyšetrovania aj ďalšie pripravované pravidlá, ktoré môžu výrazne zmeniť fungovanie internetových marketplaceov.

EÚ mení celý systém

V médiách sa často objavujú jednotlivé regulácie – raz GPSR, inokedy Digital Services Act (DSA), digitálny produktový pas alebo colná reforma. Samostatne však nedávajú veľký zmysel. V skutočnosti ide o jednu spoločnú stratégiu.

Európska únia chce dosiahnuť, aby pri každom výrobku predanom európskemu zákazníkovi bolo jasné, kto ho vyrobil, kto zaň nesie zodpovednosť a ako rýchlo sa dá stiahnuť z trhu, ak sa ukáže ako nebezpečný.

Práve internetové marketplacey tento systém narušili. Predajca môže sídliť na opačnom konci sveta, výrobok putuje priamo zákazníkovi a európske úrady majú len obmedzené možnosti, ako overiť jeho bezpečnosť ešte predtým, než skončí v domácnosti. To je podľa Bruselu problém, ktorý už prerástol do rozmerov, ktoré sa nedajú ignorovať.

Internetové nákupy z krajín mimo Európskej únie zažívajú obrovský rast. Európska komisia upozorňuje, že do EÚ každoročne prichádzajú miliardy zásielok s nízkou hodnotou, pričom drvivá väčšina pochádza z Číny.

Pri takomto objeme je fyzická kontrola každého balíka nereálna. Úrady preto čoraz viac presúvajú zodpovednosť na samotné platformy, ktoré musia aktívne preverovať predajcov, odstraňovať nebezpečné výrobky a vyhodnocovať riziká ešte predtým, ako sa tovar dostane k zákazníkom. Práve tu podľa Európskej komisie veľké marketplacey zlyhali.

Freepik (úprava redakcie)

Rekordné pokuty

Najvýraznejší zásah prišiel tento rok. Koncom mája Európska komisia udelila platforme Temu pokutu 200 miliónov eur. Dôvodom bolo porušenie povinností podľa Digital Services Act. Vyšetrovanie podľa Komisie ukázalo, že spoločnosť nedostatočne analyzovala riziká spojené s predajom nelegálnych a nebezpečných výrobkov a výrazne podcenila pravdepodobnosť, že sa s nimi európski zákazníci stretnú.

Komisia pritom nevychádzala iba z administratívnej kontroly. Súčasťou vyšetrovania bolo aj takzvané mystery shopping, pri ktorom vyšetrovatelia anonymne nakupovali výrobky priamo cez platformu.

Výsledky boli znepokojujúce. Podľa Európskej komisie veľká časť testovaných nabíjačiek neprešla základnými bezpečnostnými skúškami. Problémy sa objavili aj pri detských hračkách, kde laboratóriá odhalili prekročené limity chemických látok alebo riziko udusenia kvôli odnímateľným častiam.

Len o niekoľko týždňov neskôr prišla ešte tvrdšia rana. Komisia udelila AliExpressu rekordnú pokutu 550 miliónov eur, ktorá je zatiaľ najvyššou sankciou podľa DSA. Regulátor dospel k záveru, že platforma nedokázala účinne obmedziť predaj nelegálnych, nebezpečných ani falšovaných výrobkov a zároveň podcenila vlastné riziká pri ich šírení.

Obe rozhodnutia vysielajú jasný signál. Európska únia už nechce riešiť iba jednotlivých predajcov. Zodpovednosť prenáša aj na samotné platformy, ktoré z predaja profitujú.

Unsplash

Najväčším problémom sú drobnosti

Keď sa povie nebezpečná elektronika, väčšina ľudí si predstaví smartfón alebo notebook. Realita je úplne iná. Medzi najčastejšie problematické výrobky patria lacné USB nabíjačky, adaptéry do zásuvky, powerbanky, LED osvetlenie, predlžovačky či rôzne batérie predávané bez jasného pôvodu.

Práve pri nich sa často šetrí na materiáloch, ochranných prvkoch alebo kvalite výroby. Navonok pritom môžu vyzerať takmer identicky ako značkové produkty. Rozdiel sa ukáže až vo chvíli, keď sa zariadenie začne prehrievať, spôsobí skrat alebo v horšom prípade požiar.

Jedným z najväčších projektov, ktoré EÚ postupne zavádza, je Digitálny produktový pas (Digital Product Passport – DPP). Hoci sa o ňom zatiaľ hovorí menej než o pokutách pre Temu či AliExpress, v dlhodobom horizonte môže zmeniť spôsob, akým budeš nakupovať elektroniku.

V praxi nepôjde len o obyčajný QR kód na krabici. Digitálny pas bude obsahovať údaje o výrobku počas celého jeho životného cyklu – od výrobcu cez použitý materiál až po možnosti opravy alebo recyklácie. Cieľom je, aby zákazník, servis aj úrady vedeli jednoducho overiť pôvod výrobku a jeho súlad s európskymi pravidlami.

Európska komisia už v roku 2026 spustila register digitálnych produktových pasov, ktorý tvorí technický základ celého systému. Samotné pasy sa budú zavádzať postupne podľa jednotlivých skupín výrobkov v rámci nariadenia o ekodizajne (ESPR).

Ak si o niekoľko rokov kúpiš napríklad novú powerbanku alebo notebook, nebudeš odkázaný len na marketingové tvrdenia výrobcu. Po naskenovaní kódu by si mal získať informácie o pôvode výrobku, použitých batériách, možnostiach opravy či recyklácie.

Unsplash/Pexels (Úprava redakcie)

GPSR už nie je novinka

GPSR tvorí základ celej stratégie EÚ. Vyžaduje, aby mal každý výrobok predávaný v EÚ jasne určený zodpovedný subjekt, umožňuje rýchlejšie sťahovanie nebezpečných výrobkov z trhu a zavádza prísnejšie povinnosti aj pre internetové platformy. Novšie opatrenia – od vyšetrovaní podľa DSA až po digitálne produktové pasy – naň priamo nadväzujú.

Brusel pritom nekončí pri bezpečnosti výrobkov. Európska únia pripravuje rozsiahlu reformu colného systému, ktorá má reagovať na prudký rast zásielok z tretích krajín. Súčasťou reformy je aj zrušenie súčasného oslobodenia od cla pri zásielkach s hodnotou do 150 eur a zavedenie väčšej zodpovednosti pre online marketplacey.

Práve platformy by mali niesť väčší diel zodpovednosti za to, čo sa cez ne dostáva na európsky trh. Komisia zároveň navrhuje manipulačný poplatok za malé zásielky z krajín mimo EÚ, ktorý má pomôcť financovať náročnejšie colné kontroly.

Hoci presná podoba reformy ešte závisí od legislatívneho procesu, smer je jasný. EÚ chce obmedziť model, pri ktorom denne prichádzajú milióny drobných balíkov bez efektívnej kontroly.

Dotkne sa to aj Slovákov

Pre bežného zákazníka to neznamená koniec nákupov na Temu ani AliExpresse. Je však pravdepodobné, že ponuka sa začne postupne meniť.

Viac výrobkov bude musieť spĺňať európske bezpečnostné pravidlá, časť problematických produktov môže z ponuky zmiznúť a platformy budú musieť dôslednejšie preverovať predajcov. Pri niektorých kategóriách sa zároveň môže zvýšiť konečná cena, ak nové povinnosti zvýšia náklady na dovoz.

Na druhej strane by zákazníci mali jednoduchšie zistiť, kto výrobok vyrobil, či spĺňa európske normy a čo robiť v prípade, ak sa objaví bezpečnostný problém. To je presne cieľ, ktorý Brusel sleduje.

Pokuty pre Temu a AliExpress nie sú izolovanými rozhodnutiami. Sú súčasťou oveľa väčšej stratégie, ktorá zahŕňa GPSR, Digital Services Act, digitálne produktové pasy aj pripravovanú colnú reformu. Spoločným menovateľom nie je zákaz lacnej elektroniky.

Európska únia chce, aby aj výrobok objednaný za pár eur z opačného konca sveta spĺňal rovnaké bezpečnostné požiadavky ako zariadenie kúpené v kamennej predajni. Po rokoch, keď internetové marketplacey rástli prakticky bez výraznejších obmedzení, prichádza obdobie, v ktorom budú musieť za bezpečnosť predávaného tovaru niesť oveľa väčšiu zodpovednosť.

Čítajte viac z kategórie: Novinky