Pochovali posledný argument odporcov. Najväčší mýtus o elektromobiloch bol jedno veľké klamstvo

Aktualizované 22.10.2026:

Diskusia o skutočnej ekologickej bilancii elektromobilov dostala ďalšie konkrétne odpovede. Najnovší európsky výskum totiž zohľadnil faktor, ktorý pri porovnávaní elektrických a spaľovacích áut často zostával iba predmetom odhadov – koľko kilometrov vozidlá v skutočnosti najazdia a ako dlho vydržia v premávke. Výsledky ukazujú, že aj staršie generácie elektromobilov, ktoré sa používali kratšie a jazdili menej než porovnateľné spaľovacie autá, dokázali počas svojho životného cyklu vyprodukovať menej skleníkových plynov. Pri najnovších modeloch je rozdiel ešte výraznejší.

Prelomové zistenia priniesla minulý mesiac štúdia publikovaná v časopise Nature Communications. Vedci Daniel Mehlig a Iain Staffell z londýnskej Imperial College využili údaje o registrovaných elektromobiloch vo Veľkej Británii vrátane záznamov z pravidelných technických kontrol. Namiesto spoliehania sa výhradne na predpokladaný ročný nájazd a životnosť vozidiel analyzovali ich skutočné používanie. Získané údaje následne spracovali pomocou modelu strojového učenia, ktorý im umožnil odhadnúť celoživotné emisie súčastných automobilov.

Výsledok ukázal výrazný rozdiel

Pri moderných batériových elektromobiloch vedci vypočítali priemerné celoživotné emisie približne 88 gramov ekvivalentu C0₂ na kilometer. V prípade porovnávaných benzínových a naftových automobilov dosahovali hodnoty 254 až 270 gramov, zatiaľ čo pri klasických hybridoch približne 190 gramov.

Elektromobily tak v podmienkach britského modelu vykazovali približne o 65 až 67 % nižšie celoživotné emisie než konvenčné vozidlá.

Nejde pritom o emisie namerané priamo z výfuku, ale o prepočítaný klimatický vplyv zahŕňajúci aj výrobu automobilu a energiu spotrebovanú počas jeho používania.

 Staršie elektromobily vydržali menej

Jedným z najzaujímavejších zistení je vývoj životnosti elektrických vozidiel. Prvé generácie elektromobilov dosahovali nižší ročný kilometrový nájazd a v prevádzke spravidla nevydržali tak dlho ako autá so spaľovacím motorom. Napriek tomu mali nižšiu celkovú emisnú stopu. Výskumníci zároveň predpokladajú, že ak bude pokračovať doterajší vývoj, elektromobily kupované v roku 2026 by už mohli dosahovať porovnateľnú životnosť aj ročný nájazd ako konvenčné vozidlá. Ide však o projekciu založenú na historických dátach, nie o nameranú životnosť automobilov, ktoré sa začali predávať iba tento rok.

Ďalšie zistenia priniesol aj samostatný britský výskum technického stavu áut, ktorý v septembri zverejnila British Vehicle Rental and Leasing Association (BVRLA). Analýza približne 47,4 milióna záznamov z technických kontrol ukázala, že pri vyšších kilometrových nájazdoch elektromobily zlyhávajú na kontrolách menej často než porovnateľné benzínové vozidlá. Pri autách s nájazdom nad 120-tisíc míľ, teda približne 193-tisíc kilometrov, dosahovala miera neúspešnosti elektromobilov 16 %, zatiaľ čo pri benzínových autách 23,5 %. Výsledok však sám osebe nepreukazuje dlhšiu životnosť trakčných batérií, keďže technické kontroly neposkytujú úplný obraz o ich degradácii.

Dôležitou otázkou zostáva aj takzvaný emisný dlh vznikajúci pri výrobe batérií. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) v májovej správe Global EV Outlook 2026 vypočítala, že stredne veľký batériový elektromobil má pri globálnom priemere používania o viac než 55 % nižšie celoživotné emisie než porovnateľné benzínové auto. Model počíta s denným nájazdom približne 35 kilometrov počas 15 rokov a so zmenami emisnej náročnosti výroby elektriny podľa platných a oznámených energetických politík. Vyššie emisie z výroby elektromobilu sa za týchto predpokladov zvyčajne vyrovnajú po približne dvoch rokoch jazdy.

Európske čísla sú ešte priaznivejšie

Výrazný rozdiel ukazujú aj údaje Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT). Jej analýza životného cyklu vozidiel predávaných v Európskej únii, zverejnená v júli 2025, stanovila priemerné emisie batériového elektromobilu na 63 gramov CO₂ ekvivalentu na kilometer. Pri porovnateľnom benzínovom aute išlo o 235 gramov. Rozdiel dosahuje 73 % v prospech elektrického pohonu. Podľa tejto metodiky sa približne o 40 % vyššie emisie pri výrobe elektromobilu vyrovnajú po prejdení asi 17-tisíc kilometrov, spravidla počas prvého až druhého roka používania. Pri nabíjaní výlučne elektrinou z obnoviteľných zdrojov môže celoživotná emisná úspora dosiahnuť až 78 %.

FonTech

Rozdiely medzi výsledkami jednotlivých výskumov pritom neznamenajú, že si vedci odporujú. Britská štúdia pracuje s reálnymi údajmi o nájazde a životnosti vozidiel, európska analýza ICCT zohľadňuje predpokladaný vývoj elektrického mixu počas používania áut predaných v roku 2025 a IEA využíva globálny model. Výsledná emisná bilancia preto závisí od veľkosti batérie, spotreby vozidla, spôsobu výroby elektriny, životnosti a celkového počtu najazdených kilometrov. Pre Slovensko je dôležité aj to, že významnú časť domácej elektriny vyrábajú jadrové elektrárne, čo predstavuje priaznivý východiskový faktor pre prevádzkové emisie elektromobilov. Presné slovenské porovnanie by si však vyžadovalo samostatný výpočet.

Najnovší výskum zároveň ukazuje, že nižšie emisie skleníkových plynov nemožno zamieňať za nulový vplyv na životné prostredie. Štúdia v októbrovom čísle Renewable and Sustainable Energy Reviews upozornila na environmentálne riziká spojené s ťažbou batériových surovín, výrobou článkov a spracovaním použitých akumulátorov. Jej modelové scenáre do roku 2050 naznačujú potenciálne zníženie klimatického vplyvu dopravy približne o 40 až 56 % v porovnaní s benzínovými a dieselovými scenármi. Za nepriaznivých podmienok však niektoré ukazovatele ekotoxicity môžu dosiahnuť až osemnásobok hodnôt porovnávaných spaľovacích vozidiel. Ide o odlišný environmentálny ukazovateľ, nie o osemnásobne vyššie emisie CO₂ alebo priamo namerané zdravotné škody.

Z nových výskumov tak vyplýva pomerne jasný záver. Batériové elektromobily majú pri porovnateľných vozidlách a skúmaných podmienkach výrazne nižšie celoživotné emisie skleníkových plynov, pričom technologický pokrok postupne oslabuje aj argument o ich nedostatočnej životnosti. Výroba a recyklácia batérií však zostávajú oblasťami, kde má automobilový priemysel stále čo zlepšovať. Rozhodujúce preto nebude iba rozšírenie elektrického pohonu, ale aj čistejšia výroba batérií, efektívnejšie získavanie surovín a predlžovanie životnosti samotných vozidiel.

Pôvodný článok:

Výskumy o elektromobiloch často prinášajú rozporuplné reakcie. Na jednej strane stojí argument, že výroba batérií je extrémne náročná na životné prostredie, na druhej strane zasa tvrdenia, že samotná prevádzka vozidiel na elektrinu dokáže tieto „dlhy“ rýchlo vyrovnať. Najnovšia štúdia z University of Michigan prináša jednoznačné výsledky a vyvracia najčastejšie používaný mýtus odporcov elektromobility.

Vedci analyzovali emisie počas celého životného cyklu áut. Do úvahy vzali nielen výrobu, ale aj samotnú prevádzku vrátane spotreby paliva či elektriny. Porovnávali spaľovacie autá, hybridy aj batériové elektromobily a zohľadnili reálnu priemernú životnosť vozidiel v USA, ktorá sa pohybuje od približne 190-tisíc kilometrov pri sedanoch až po viac než 390-tisíc kilometrov pri pickupoch.

Výsledok je jasný. Elektromobily sú čistejšie v každom segmente a v každom regióne. Aj tam, kde elektrina pochádza prevažne z fosílnych palív, majú celkové emisie elektrických áut výrazne nižší dopad než autá so spaľovacím motorom. Dôvodom je, že elektrárne sú efektívnejšie než tisíce individuálnych motorov produkujúcich emisie priamo na cestách.

FonTech.sk/Midjourney

Jedno z najväčších „klamstiev“ o elektromobiloch pominulo

Štúdia zároveň ukazuje, že najväčší prínos pre klímu by priniesla elektrifikácia veľkých vozidiel. Pickupy majú síce vysokú spotrebu a aj ako elektromobily si berú viac energie než menšie modely, no práve preto ich prechod na batériový pohon znamená najväčšie absolútne zníženie emisií. Inými slovami, veľký elektrický pickup je pre životné prostredie lepšou voľbou než malý sedan so spaľovacím motorom.

Zaujímavý je aj detail, že pri elektromobile tvorí výroba batérie približne polovicu jeho životných emisií. Pri spaľovacom aute však až 92 % emisií vzniká počas samotnej jazdy. To znamená, že každý kilometer odjazdený na elektrinu postupne znižuje celkový rozdiel v prospech elektromobilu.

Autori tak uzatvárajú, že žiadny región v súvislých Spojených štátoch nepredstavuje výnimku. Elektromobil je vždy čistejšou alternatívou, hoci výsledný efekt sa líši podľa toho, aký energetický mix daná oblasť využíva.

Tento záver má jasný presah aj pre európske prostredie. Slovensko, ktoré sa stále vo veľkej miere spolieha na jadrovú energiu a dopĺňa ju obnoviteľnými zdrojmi, má prechod na elektromobilitu ešte priaznivejší. Ak si teda niekto myslí, že elektromobil má ekologický zmysel iba v Nórsku či v Kalifornii, najnovšie dáta mu odporujú. Fakty hovoria jedno: ak jazdíš na elektrinu, prispievaš k čistejšej budúcnosti bez ohľadu na to, kde bývaš.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita