Cesta elektromobilom k moru bola ešte pred pár rokmi skutočnou výzvou a dobrovoľne sa ju rozhodli absolvovať iba veľkí nadšenci elektromobility. Za posledné roky však pokročili nie len elektrické autá samotné, ale aj nabíjacia infraštruktúra ako taká.

Predvlani sme sa do Chorvátska dostali úplne zadarmo, nakoľko sme po ceste využívali iba také nabíjacie stanice, na ktorých sme nemuseli nič platiť. Dnes už je tých nabíjačiek zdarma pomenej a nájsť nejakú je skôr malý zázrak. Na druhú stranu tých platených staníc rastie čoraz viac a už dnes ich máš po ceste do Chorvátska desiatky.

My sme sa teda rozhodli využiť pekný predĺžený víkend a na štyri dni zavítať k moru elektromobilom. V hlave nám totiž skrsla myšlienka, že nemusíme ísť k moru iba jeden krát za rok na dva týždne, ale pokojne tam môžeme zavítať aj viackrát, na podobné predĺžené víkendy, aký sme absolvovali teraz.

Zaujímalo nás však, či sa to oplatí. Koľko nás bude stáť cesta v porovnaní so spaľovákom, koľko a či vôbec nás zdrží nabíjanie a ako sú na majiteľov elektromobilov pripravení chorvátski prenajímatelia apartmánov.

Plánovanie trasy úplne v réžii auta

Mnoho motoristov sa stále obáva dlhšej jazdy elektromobilom v dôsledku toho, že cestu si musia dopredu dôkladne naplánovať. Plánovanie zastávok na nabíjanie však už pri moderných elektromobiloch úplne odpadáva. My sme plánovanie úplne ponechali na navigáciu v aute, ktorým sme cestovali.

Bol to Mercedes EQE 500, elektrický sedan s vyše 90 kWh batériou, famóznym vyše 170 kW nabíjaním a reálnym dojazdom na úrovni cez 400 km. Náš dovolenkový cieľ z Bratislavy bolo chorvátske mesto Crikvenica, ktoré je vzdialené zhruba 540 km.

Pred cestou sme mali auto nabité na 90 % a navigácia nám naplánovala jednu 15-minutovú zastávku na nabíjanie, ktorá mala byť až pri meste Zahreb. Už vtedy sme vedeli, že určite budeme stáť viackrát a dlhšie.

Zvolili sme cestu cez Maďarsko, kde sme teda museli kúpiť diaľničnú známku. Taktiež sme museli platiť mýto na chorvátskych diaľniciach, no tieto výdavky by boli rovnaké aj pri spaľováku, takže ich počítať nemusím. Zaujímalo ma iba to, čo bolo rozdielne, a to teda spotreba a náklady na pohonné hmoty, respektíve energiu.

Pohodové tempo s famóznou spotrebou

Cestou do Chorvátska sme sa vôbec neponáhľali. Cestovali sme v noci a tak sme vedeli, že ráno budeme mať stále čas, než sa bude možné ubytovať. Aj preto sme si na trase ešte pred plánovaným nabíjaním urobili jednu krátku, asi 10-minutovú zastávku na kávu. Auto sme však nenabíjali, nebolo to nutné, i keď na benzínke bola dostupná nabíjacia stanica s výkonom 50 kW.

Tá sa dokonca nachádzala v roamingu spoločnosti GreenWay, cez ktorej kartu sme absolvovali všetky nabíjania na ceste. Prvá nabíjacia zastávka teda bola až na stanici Ionity pri meste Zahreb. Dorazili sme sem s cca 17 % batérie a systém v aute nám odporučil auto nabiť na 50 %, čo nám zabralo presne 14 minút. S 50-timi percentami by sme už mali podľa navigácie doraziť do cieľa s rezervou 10 %.

Pred príchodom do cieľa sme však zastavili ešte raz, dali si kávu a auto medzičasom napichli na 178 kW stojan, kde sme nabíjanie takisto spustili cez kartu GreenWay. Tu sa nám za asi 20 minúť podarilo dobiť 40 % celkovej kapacity akumulátora a do cieľa sme tak neprišli s 10 %, ale 50 % SoC.

Ako som už spomenul, ráno sme mali čas, tak sme si šli urobiť malý nákup a zatiaľ sme auto zapojili na 50 kW stojan na parkovisku pred obchodom. Za ani nie za hodinku bolo plne nabité a prakticky pripravené na cestu späť.

Výsledná spotreba na trase dlhej 540 km sa zastavila na 19,9 kWh/100 km. Na celej trase sme teda spotrebovali 107,5 kWh energie, z čoho asi 75 kWh sme dobili na rýchlonabíjačkách.

Podotýkam, že v aute sme sa viezli štyria a boli sme plne naložení. Ak by som si však paušál Energia Max vybral len na cestu do Chorvátska a voľných 100 kWh energie minul na nabíjanie sem, cesta k moru by bola takmer zadarmo, zaplatil by som len za 7,5 kWh energie a samozrejme za nabíjanie po ceste naspať.

Naspať sme teda vyrazili s plnou batériou  a po ceste nám navigácia opäť naplánovala jednu zastávku na nabíjanie, kde sme mali dobiť zhruba 30 % SoC, čo je približne 30 kWh energie. Nakoniec sme dobili asi 40 kWh, teda o niečo viac, pretože aj tempo domov bolo svižnejšie a čistý čas jazdy bol na ceste späť kratší až o 30 minút. K moru sme cestovali 6 hodín 40 minút, domov to bolo 6 hodín 10 minút.

Do Bratislavy sme ale dorazili s 10 % v batérii. Na rýchlonabíjačke po ceste sme teda nechali 20 €. V noci som následne auto nabil z AC nabíjačky za cenu 0,19 €/1 kWh, kde ma tých približne 81 kWh vyšlo na 15,40 €. Cesta domov nás teda vyšla lacnejšie, dokopy to bolo 35,40 €, a to najmä vďaka využitiu lacného AC nabíjania v sieti GreenWay.

Svižnejšie tempo malo za následok aj mierne vyššiu spotrebu, presne 22 kWh/100 km, čo je však stále fantastické a aj takýmto tempom by sme bez nabíjania pokojne prešli 400 km.

Wallboxy pri apartmánoch stále chýbajú

V Chorvátsku sme sa rozhodli nabiť si auto na verejnej nabíjačke aj preto, pretože na parkovisku nášho apartmánu možnosť nabíjania cez wallbox nebola. S majiteľom sa však dalo dohodnúť, že si auto nabijeme cez klasickú 230 V zásuvku, no to by muselo byť zapichnuté v sieti aj celé tri dni.

Paradoxne reštaurácia pod našim apartmánom mala ako doručovacie autá elektrické Citigo a na ich parkovisku sa wallbox nachádzal. Možno by som sa s majiteľom vedel dohodnúť, či by som si za pár eur, ktoré mu dám do vrecka, nemohol auto nabiť.

Je teda pravdou, že chorvátski ubytovatelia ešte nie sú pripravení na to, že by k nim mohli chodiť aj dovolenkári na elektrických autách. Nechcem však všetkých hádzať do jedného vreca, určite sa nájdu aj takí, ktorí možnosť nabitia elektromobilu počas pobytu ponúkajú. V takomto prípade by aj nás vyšla cesta tam omnoho lacnejšie a žiaden, ani ten najúspornejší spaľovák, by tomu nemohol konkurovať.

Na ceste vieš ušetriť, ak nájdeš správne ubytovanie

Výhoda elektromobilov z pohľadu prevádzkových nákladov ale nespočíva pri dlhých cestách. Aj tento test dokazuje, že pri diaľkovom cestovaní sú náklady na jazdu porovnateľné s nákladmi na jazdu spaľovákom. Na druhej strane nás nabíjanie nezdržalo ani len o minútu viac v porovnaní s tým, ako keby sme išli benzínovým autom. Na kávu a iné prestávky by sme stáli rovnako.

Elektromobil je však výrazne lacnejší na prevádzku pri domácom/pomalšom AC nabíjaní, čo sa ukázalo pri ceste naspať, kde som v podstate auto opäť nabil doplna iba za zlomok ceny. Ak teda máš v možnosť nabiť si elektromobil na AC stojane aj vo svojej obľúbenej Chorvátskej destinácii, určite sa oplatí ísť k moru na predĺžený víkend aj viackrát do roka, pričom za cestu nevysolíš majland.