Slnečná sústava v minulosti stratila oceánsky svet. Ako totiž informuje ScienceAlert na základe novej štúdie zverejnenej v žurnále Science Advances, Mars sa kedysi podobal na Zem oveľa viac, než sme si pôvodne mysleli. Zdá sa, že bol v skutočnosti oceánskym svetom s ohromným množstvom povrchovej vody. Kam sa podela?

Jeden veľký oceán

Podľa portálu Universe Today bola minulosť planéty Mars, dnes známej ako červená planéta, oveľa modrejší. Na základe exotického chrómu v kôre Marsu totiž vedci dokázali lepšie určiť jeho minulosť a zdá sa, že pred 4,5 miliardami rokov bol jeho povrch pokrytý globálnym oceánom s hĺbkou až do 300 metrov.

Vedci sa už dlhšiu dobu zhodujú na tom, že mal Mars v minulosti vodu a otázkou je, aké veľké množstvo vody sa na ňom vlastne nachádzalo a či v nej alebo v jej okolí mohol existovať život. Autori novej štúdie však svojimi poznatkami argumentujú, že Mars mohol byť v skutočnosti vôbec prvým alebo jedným z prvých miest s podmienkami vhodnými pre život.

NASA/JPL

K získaniu tejto vody malo dôjsť vďaka intenzívnemu bombardovaniu planéty asteroidmi, pričom kým na Zemi zahladili všetky stopy o dávnej minulosti pohyby tektonických dosiek, na Marse je to úplne inak. Na základe vzoriek hornín z okolia Marsu sa podarilo identifikovať zloženie marťanskej kôry z obdobia pred intenzívnym bombardovaním.

Pomohol chróm

Meraním obsahu špecifického typu chrómu v asteroidoch, ktoré pochádzajú z kôry Marsu, sa podarilo určiť intenzitu bombardovania a teda aj to, koľko vody so sebou tieto zrážky na Mars priniesli. Na druhej strane Zem bola v tej dobe takmer bez vody, keďže sa zrazila s planétkou o veľkosti dnešného Marsu, vďaka čomu vznikol Mesiac. Tento proces je dodnes intenzívne skúmaný.

Experti dodávajú, že takéto nárazy asteroidov zároveň po Marse rozsiali rôzne organické molekuly, ako napríklad aminokyseliny dôležité pri stavbe DNA či proteínov. Kým teda bola Zem neobývateľná, na Marse sa už mohol nachádzať primitívny život.

Pixabay (Úprava redakcie)

Ako spomína ASU, nedávna štúdia tieto zistenia potvrdzuje, avšak v jej prípade použili vedci pre odhalenie minulosti Marsu pomery deutéria (izotopu vodíku) k obyčajnému vodíku. Napriek tomu sa jedná len o hrubú predstavu o marťanskej histórii a množstvo ostáva ešte vždy záhadou.

Ako napríklad píše ArsTechnica, ukázalo sa, že kráter, v ktorom pristál rover Perseverance, zatiaľ neobsahuje žiadne známky prítomnosti vody v takom množstve, ako vedci očakávali. Kráter má pritom názov Jezero.

Čítajte viac z kategórie: Novinky