Spojené štáty americké sa práve nachádzali hlboko v studenej vojne so Sovietskym zväzom, ktorý vo vesmírnych pretekoch bez akýchkoľvek pochybností viedol a takmer všetky míľniky dosiahol ako prvý.

V USA si teda stanovili jasný cieľ, ktorým všetko prekonajú – pristanú na Mesiaci s ľudskou s posádkou. Na to potrebovali najväčšiu raketu, akú kedy ľudstvo postavilo. Zrodil sa Saturn V, legenda, ktorej sláva siahala vysoko. Dlho však nevydržala.

Začiatky jedného z najväčších projektov ľudstva

NASA ohlásila svoje plány na stavbu rakety C-5 v roku 1962 a mala byť schopná dostať k Mesiacu až 41 ton. V roku 1963 potvrdili, že táto raketa bude použitá pre program Apollo a dostala svoje meno, Saturn V. Z rakety C-1 sa stal Saturn I a z C-1B zase Saturn IB.

V MSFC (Marshall Space Flight Center) viedol tím inžinierov Wernher Von Braun, bývalý nacistický raketový inžinier, ktorý sa priamo podieľal na vývoji a stavbe balistických rakiet V-2, slúžiacich ako zbrane nacistického Nemecka.

Základné informácie o Saturn V:

Počet letov	13 (12 úspešných)
Výška	110,6 m
Priemer trupu	10,1 m (prvý stupeň)
Celková hmotnosť pri štarte	do 2 970 t
Nosnosť	140 t (48,6 t k Mesiacu)
Náklady na jeden let	~1 miliarda € (vrátane inflácie)

Než sa však dostal Braun a jeho tím priamo pod krídla NASA, začali pracovať na vylepšeniach výkonu, redukcii komplexnosti a vývoji lepších mechanizmov rakety Saturn V. Tieto revízie pomohli NASA sa rozhodnúť, akým spôsobom sa dostanú na Mesiac, kedy vylúčili počas nich aj verziu s jedným motorom.

Po konečných rozhodnutiach došlo k zvoleniu vonkajších dodávateľov. Prvý stupeň (S-IC), najmasívnejšiu časť rakety s piatimi raketovými motormi F-1, mal skonštruovať Boeing. Druhý stupeň (S-II) dostala do rúk spoločnosť North American Aviation a tretí stupeň (S-IVB) zase Douglas Aircraft. Dôležitú riadiacu jednotku v podobe masívneho prstenca na vrchu tretieho stupňa skonštruovalo dodnes známe IBM.