Zem by mala v blízkej dobe očakávať dve slnečné búrky alebo erupcie koronálnej hmoty, ktoré nás zasiahnu. Ako uvádza portál iMeteo.sk, najbližší výbuch možno očakávať už o niekoľko hodín. NASA totiž očakáva, že veľký výron plazmy zasiahne Zem zajtra, dňa 7. júla.

Ovplyvnia aj elektrickú sieť

Keď sa nabité častice z koronálnej hmotovej erupcie (CME) dostanú do kontaktu s magnetickým poľom našej planéty, teda magnetosférou, môžu spôsobiť geomagnetické búrky. Tieto búrky následne môžu mať vplyv na elektrickú a komunikačnú infraštruktúru na povrchu Zeme, ako aj na satelity, čo sa negatívne prejaví na službách, ako je napríklad globálny polohový systém (GPS).

„Naše Slnko oslávilo 4. júl svojím špeciálnym ohňostrojom! Prichádzajú dve slnečné búrky čiastočne nasmerované na Zeme (nazývané CME). Druhá búrka dosiahne prvú s tým, že nás udrú v pomere 1:2. Modelové predpovede ukazujú pravdepodobný vplyv na 7. júla,“napísala Tamitha Skov, odborníčka na vesmírne počasie.

Podľa dostupných informácií by prvá CME, ktorá je pomalšia, mala doraziť pred 14:00 nášho času v piatok. Druhá CME sa však pohybuje rýchlejšie a jej dopad na Zem bude podľa Skovovej priamym zásahom. Očakáva sa, že dorazí tesne pred prv spomenutou búrkou.

Tieto výrony hmoty budú mať dostatočnú silu na vyvolanie geomagnetických búrok na úrovni G1. To naznačuje, že môžeme očakávať menšie udalosti, ktoré však ovplyvnia elektrickú sieť, vedenie kozmických lodí či migrujúce živočíchy.

Existujú aj omnoho silnejšie búrky

Skoré varovanie pred geomagnetickými búrkami je pre mnohé priemyselné odvetvia kľúčové a to najmä v prípade, že sa jedná o silnejšiu búrku než G1. V niektorých prípadoch môže zabezpečiť prevenciu pred poškodením niektorých zariadení, v ktorých sa začne hromadiť statická elektrika – väčšina zariadení jej výbojom odolná, avšak nie všetky a ohrozené sú aj družice.

Geomagnetické búrky dokážu dosiahnuť aj oveľa silnejšie úrovne až do stupňa G5, pri ktorom dochádza k vážnym problémom s ovládaním napätia v elektrických sieťach, zlyhávajú ochranné systémy a niektoré siete môžu skolabovať kompletne, pričom hrozí aj vážne poškodenie transformátorov, vysvetľuje NOAA.

Takéto búrky sú ale veľmi zriedkavé a Zem najčastejšie zasiahnu práve úrovne G1, prípadne G2. Tie dokážu spôsobiť paniku elektrických systémov operujúcich vo vyšších zemepisných šírkach a pri dlhšom trvaní dokonca poškodiť aj transformátory. Zmeny v atmosférickom odpore satelitov zase spôsobujú problémy s predpovedaním ich orbity.

NASA

Najsilnejšia zaznamenaná geomagnetická búrka modernej histórie ľudstva je Carringtonova udalosť z roku 1859, kedy ľudstvo našťastie nebolo tak závislé na elektrickej energii. Došlo však k silnej polárnej žiare dokonca až nad Karibikom a zlyhali telegrafné siete po celom svete, pričom ich operátori dostali v niektorých prípadoch elektrický šok.

Ľudstvo 20. a 21. storočia zatiaľ takáto udalosť nepostrehla a azda najväčšie škody sú často také, ktoré verejnosť nepocíti – jednou z nich je napríklad strata 40 družíc satelitnej konštelácie Starlink, ktorú utrpela spoločnosť SpaceX tesne po ich vynesení do vesmíru kvôli nečakanej geomagnetickej búrke a príliš hustej atmosfére v tejto výške.