Astronómov prekvapil nečakaný jav na oblohe v podobe výbuchu hviezdy, nazývaný tiež nova, ktorý trval extrémne krátko. Zvláštny úkaz ich však priviedol k ešte čudnejšej hviezde, ktorá môže rozšíriť naše znalosti nielen o chémii Slnečnej sústavy, ale tiež o vývoji a smrti hviezd ako takých, informuje Phys.org.

Zvyčajne trvajú týždne

Novu vytvára pozostatok hviezdy v podobe bieleho trpaslíka v spolupráci s hviezdou, s ktorou okolo seba obiehajú. Je tak obmedzená len na binárne a väčšie hviezdne systémy, kde biely trpaslík postupne odoberá hmotu zo sesterskej hviezdy.

Tú následne zohrieva a spôsobuje nekontrolovanú reakciu, ktorá uvoľní množstvo energie. Tento výbuch vystrelí hmotu do okolia pri vysokej rýchlosti a môžeme ho pozorovať vo viditeľnom svetelnom spektre. Postupné pohasnutie takéhoto javu na oblohe trvá niekoľko týždňov či dokonca mesiacov, to ale nie je prípad novy V1674 Hercules.

ZTF/Caltech

Voľným okom ju bolo možné pozorovať len jeden deň a stáva sa tak ideálnym subjektom na ďalšie pozorovanie, keďže je takýto jav extrémne rýchlej novy veľmi vzácny. Ako však astronómovia zistili, táto bezprecedentná rýchlosť výbuchu nie je jediná zvláštna vlastnosť V1674 Hercules.

Trhajú rôzne rekordy

Nedávno objavený biely trpaslík LAMOST J024048.51+195226.9 sa stal tým najrýchlejšie rotujúcim objektom svojho druhu, ktorý je označovaný ako magnetická vrtuľa. Jedna rotácia mu trvá len 25 sekúnd a zo svojej sesterskej hviezdy takisto strháva plazmu, ktorú následne vystreľuje do okolitého vesmíru.

Pulzuje ako zvon

Astronómovia tiež zistili, že svetlo a energie vyprodukované týmto javom podivne pulzujú, ako doznievajúci zvon. K výkyvu vo viditeľnom a röntgenovom spektre zároveň dochádza každých 501 sekúnd aj rok po výbuchu a zdá sa, že trvá oveľa dlhšie, dodáva Astronomy. Vedci sa na tento čudný jav pozreli bližšie a zistili, že existoval nielen pred výbuchom a po ňom, no dokázali ho pozorovať aj priamo počas novy.

Mark Garlick

„Záhada, ktorú sa snažia ľudia vyriešiť, je mechanizmus spôsobujúci túto periodicitu viditeľnú aj cez široké spektrum jasu v systéme,“ vysvetľuje Mark Wagner zo Štátnej univerzity v Ohiu. Istú odpoveď zatiaľ k dispozícii nemajú a je možné, že budú potrebovať dodatočné pozorovania s citlivejšími zariadeniami.

Podľa aktuálnych pozorovaní sa tiež zdá, že vyvrhnutý materiál je tvarovaný akousi formou vetra odvíjajúceho sa od polohy bieleho trpaslíka v rámci hviezdneho systému, píše SPACE.

Kvôli všetkým týmto faktorom výskum naďalej prebieha a astronómov okrem toho zaujíma aj to, že na jednej časti obežnej dráhy V1674 Hercules vždy stráca hmotu.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP