Aj keď elektrické vozidlá sú čoraz viac v obľube a stávajú sa pomaly štandardom, stále ich sprevádzajú rôzne mýty a dezinformácie. Dokonca sú tak rozšírené, že im často veria aj samotní majitelia elektromobilov. Zistenia vyplývajú z rozsiahleho prieskumu, ktorý viedla Univerzita v Queenslande a zúčastnili sa ho ľudia z Austrálie, USA, Nemecka a Rakúska. Na tému upozornil portál TechXplore.

Dôvodom je konšpiračné zmýšľanie

Medzi najrozšírenejšie mýty v Austrálii patrí predstava, že elektromobily častejšie horia než spaľováky, pretože že sú zámerne komplikované, aby si ich ľudia nemohli opravovať sami. Autori v štúdií uvádzajú, že to, či veríme dezinformáciám, neovplyvňuje vzdelanie. Podľa nich dôvodom šírenia je „konšpiračné zmýšľanie“. Ľudia, ktorí majú tendenciu veriť, že svet riadia tajné dohody a skryté agendy, sú náchylnejší veriť aj mýtom o elektromobiloch.

„Najsilnejším ukazovateľom bola konšpiračná mentalita, tendencia vidieť svet cez optiku tajných dohôd a zlovestných zámerov,“ vysvetlil Matthew Hornsey. Rovnaký postoj je podľa neho bežný aj u odporcov vedecky podložených technológií, ako sú vakcíny či veterné elektrárne.

Unsplash

„Znepokojujúce je najmä to, že dokonca aj vlastníci elektrických vozidiel mali tendenciu s dezinformáciami skôr súhlasiť, než ich odmietať,“ povedal Dr. Bretter a dodáva, že ide o vážnu prekážku pri prechode na ekologickejšie formy dopravy.

Respondenti mali obavy z toho, že benefity EV sú umelo nafukované, že ide o nekalé obchodné praktiky motivované ziskom a že dopad elektromobilov na zdravie či životné prostredie je väčší, než sa oficiálne tvrdí. „Verejnosť vníma EV cez filter mýtov, selektívneho výkladu a špekulatívneho myslenia,“ konštatuje Hornsey.

Pomohla umelá inteligencia

Výskumníci počas štúdie testovali dva spôsoby, či existuje možnosť zníženia dôvery v dezinformáciách. Jeden bol klasický informačný leták a druhý bol rozhovor s chatbotom od spoločnosti OpenAI ChatGPT.

„S potešením sme zistili, že obidve metódy pomohli znížiť mieru súhlasu s dezinformáciami a to aj po desiatich dňoch,“ uviedol Dr. Bretter. Výsledok je podľa neho prvým dôkazom, že rozhovory s generatívnou umelou inteligenciou môžu mať pozitívny vplyv na boj s dezinformáciami a môžu byť nástrojom pri veľkých, prakticky orientovaných intervenciách.

Bretter zároveň dodáva, že síce umelá inteligencia má veľký environmentálny dopad, zároveň má potenciál pomáhať v boji proti klimatickej kríze. „Ak chceme globálne prejsť na udržateľnejšie formy dopravy, musíme aktívne bojovať s mýtmi o technológiách, ktoré túto zmenu umožňujú,“ uzatvára.

Štúdia bola publikovaná v časopise Nature Energy a na výskume sa okrem University of Queensland podieľali aj odborníci z Leibniz Institute for Psychology a University of Hohenheim v Nemecku.

Čítajte viac z kategórie: Tech