Vzbura proti robotom: komunity sa sťažujú na gigantické dátové centrá, ničia im životy

Ešte nikdy neboli dátové centrá takým politickým a spoločenským problémom ako dnes. V Spojených štátoch sa proti nim v posledných mesiacoch spájajú komunity, miestni politici aj voliči bez ohľadu na to, či ide o republikánov alebo demokratov. Dôvod je jednoduchý. Explózia umelej inteligencie dramaticky zvýšila spotrebu elektriny, vody a zároveň aj environmentálnu záťaž v oblastiach, kde nové dátové centrá vznikajú, píše The Verge.

Problémom nie je len spotreba energie

Moderné AI dátové centrá sa zásadne líšia od starších serverovní. Trénovanie a prevádzka veľkých jazykových modelov a generatívnej umelej inteligencie si vyžaduje extrémne výkonné čipy s vysokou hustotou výpočtov. Jeden jediný rack so servermi môže mať príkon presahujúci 100 kilowattov, čo zodpovedá spotrebe desiatok rodinných domov. Keď sa takýchto rackov nachádzajú tisíce v jednej budove, výsledkom je energetický kolos, ktorý dokáže zásadne ovplyvniť regionálnu elektrickú sieť.

Podľa odhadov analytikov má spotreba elektriny dátových centier v USA medziročne narásť o viac než pätinu už v priebehu tohto roka. To sa deje v čase, keď ceny elektriny pre domácnosti rastú a kapacita prenosových sústav je v mnohých štátoch na hrane. Problémom pritom nie je len samotná spotreba energie, ale aj spôsob jej výroby. Nové dátové centrá často urýchľujú výstavbu plynových elektrární, ktoré síce poskytujú stabilný výkon, no zároveň zvyšujú emisie oxidov dusíka a ďalších škodlivín.

Okrem elektriny sa čoraz viac pozornosti sústreďuje na vodu. Chladenie výkonných AI serverov je extrémne náročné a vyžaduje obrovské objemy vody, či už priamo v chladiacich systémoch alebo nepriamo pri výrobe elektriny. Niektoré modely naznačujú, že do konca desaťročia by mohla ročná spotreba vody dátových centier dosiahnuť úroveň porovnateľnú s vnútornou spotrebou desiatok miliónov amerických domácností. V oblastiach, ktoré už dnes zápasia so suchom alebo obmedzenými vodnými zdrojmi, to vyvoláva oprávnené obavy.

Tlak verejnosti začína mať následky

Práve tieto technické fakty stoja za vlnou odporu, ktorá v USA zosilnela najmä v roku 2025. Miestne komunity dokázali zablokovať alebo výrazne spomaliť projekty v hodnote desiatok miliárd dolárov. V niektorých prípadoch ustúpili aj technologickí giganti, keď sa ukázalo, že projekt by výrazne zaťažil miestne zdroje vody a energie. Inde sa rozbehli právne spory pre zhoršenie kvality ovzdušia a nárast koncentrácií znečisťujúcich látok v okolí nových prevádzok.

Osobitnou kapitolou sú finančné stimuly a daňové úľavy, ktoré štáty a samosprávy dlhodobo poskytujú prevádzkovateľom dátových centier. Kritici upozorňujú, že bežní odberatelia elektriny často nepriamo dotujú infraštruktúru potrebnú pre obrie AI komplexy, či už formou vyšších cien alebo investícií do nových elektrární a prenosových vedení. Z technického pohľadu ide o presúvanie nákladov za stabilitu siete a rezervný výkon na plecia obyvateľov, ktorí z prevádzky dátového centra nemajú priamy úžitok.

Wallpaperscraft/Oak Ridge National Laboratory

Rastúci tlak verejnosti už začína meniť legislatívu. Viaceré štáty obmedzujú daňové úľavy, sprísňujú environmentálne posudzovanie a požadujú detailnejšie energetické a vodné bilancie ešte pred schválením projektov. Na federálnej úrovni sa zároveň vedie spor medzi snahou urýchliť rozvoj umelej inteligencie a potrebou chrániť zdravie obyvateľov a životné prostredie. Kým politickí lídri hovoria o strategickej potrebe AI infraštruktúry, miestne komunity čoraz hlasnejšie poukazujú na to, že technologický pokrok nemôže ísť na úkor čistého vzduchu, vody a dostupnej energie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky