Umelá inteligencia dostane ďalšie užitočné uplatnenie, ktoré sa znovu nachádza v oblasti medicíny a ľudského tela. Ako totiž informuje portál Interesting Engineering, práve pomocou umelej inteligencie a dát z magnetickej rezonancie mozgu (MRI) sa podarilo dekódovať ľudské myšlienky a to navyše s pomerne vysokou presnosťou.

Technologická revolúcia

Ľudstvo využíva umelú inteligenciu v rôznych oblastiach už niekoľko rokov, avšak len v posledných mesiacoch začala prenikať do oblastí, v ktorých sa ešte donedávna absolútne nenachádzala a stáva sa čoraz populárnejšou technológiou, ktorá od základov mení fungovanie ľudstva. Dôkazom je aj nový výskum, ktorého výsledky vedci zverejnili prostredníctvom vedeckého žurnálu Nature Neuroscience.

freepik

Umelá inteligencia v tomto prípade dekóduje dáta z MRI, na základe ktorých dokáže určiť, na čo daný človek myslí. Aj keď sa nejedná o presné čítanie konkrétnych myšlienok, pre zdravotníctvo ide o obrovský skok vpred. Táto metóda má totiž obrovský potenciál pomôcť napríklad ľuďom, ktorý sa nachádzajú v stave, kedy nedokážu žiadnym iným spôsobom komunikovať.

Veľkou výhodou v porovnaní s predošlými metódami je aj fakt, že ide o neinvazívnu metódu, teda nie je nutné do lebky pacienta vkladať žiadne elektródy. V rámci experimentu sa vedcom podarilo premeniť dáta z MRI na text, ktorý popisuje myšlienky človeka pri počúvaní príbehu alebo pri predstavovaní si rozprávania príbehu.

Podľa Slovákov poženie pokrok

Slovenský expert na umelú inteligenciu, Ivan Sekaj z Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, nedávno vyhlásil, že bude umelá inteligencia jedným z hlavných motorov pokroku.

V súvislosti s výzvou na dočasné pozastavenie vývoja výkonných systémov umelej inteligencie podotkol, že je veľmi problematické, ak nie nemožné zastaviť akýkoľvek vývoj alebo výskum. „Pozastavenie, o ktorom sa hovorí vo výzve, má slúžiť na vytvorenie nástrojov a opatrení, ktoré môžu eliminovať istú triedu rizík,“ doplnil odborník.

Takmer neobmedzené možnosti

V rámci výskumu subjekty počúvali hodiny podcastov, pričom prebiehalo MRI ich mozgu, keďže počúvanie takýchto podcastov vytváralo mozgovú aktivitu. Túto aktivitu následne dekódovala umelá inteligencia a premieňala ju na text, pričom výsledky boli prekvapivo presné.

Pixabay

Napríklad v prípade, keď počúvané slová tvrdili, že subjekt „ešte nemá vodičský preukaz“, umelá inteligencia interpretovala dáta z MRI ako „ešte sa nenaučila riadiť auto“. Nemusí sa síce jednať o úplne presný preklad myšlienok, avšak presnosť je dostatočná na to, aby bolo možné takýmto spôsobom sledovať myšlienky pacienta. Autori štúdie sú si vedomí aj potenciálneho zneužitia takejto technológie a tvrdia, že sa snažia výlučne o jej prospešné využitie.

Obzvlášť veľkú publicitu prilákali jazykové modely, najmä ChatGPT spoločnosti OpenAI. Proti intenzívnemu vývoju tejto technológie sa, okrem mnohých ďalších vedcov, dlhé roky staval aj Elon Musk, ktorý však, ironicky, založil novú firmu, ktorá sa bude zameriavať práve na umelú inteligenciu.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú