Červenú planétu čakajú krušné dni, prilietajú k nej totiž 3 misie z USA, Číny a Spojených arabských emirátov. Po mesiacoch svojej cesty, ktorú odštartovali ešte v júli 2020, kedy bol Mars od Zeme vzdialený len 57 miliónov kilometrov, sa konečne dostávajú k svojmu cieľu. Trojica sond však bude mať odlišné úlohy, nie všetky hneď pristanú na povrchu planéty.

Aktualizácia 28. júna:

NASA už niekoľko týždňov nie je jedinou vesmírnou agentúrou, ktorá má na Marse vlastný rover. Pridal sa k nej aj Čínsky národný vesmírny úrad, ktorý na planétu poslal rover Zhurong a pokračuje v odhaľovaní jeho pobytu na povrchu. Po niekoľkých doterajších fotografiách úrad ukázal aj video z červenej planéty, ktoré zachytáva tento rover Číny spolu so zvukom.

Zábery pochádzajú z prvých dní od pristátia Zhurongu na Marse a zobrazujú momenty od pristátia, až po vystúpenie rovera z pristávacej plošiny. K tomu sa pridáva aj skvelá panoráma.

CNSA

Rover doteraz prešiel od miesta pristátia zhruba 236 metrov. Zvuková kulisa na videu však zachytáva práve zvuky tohto stroja pri pohybe, ktoré v pozadí dopĺňa tajomný zvuk Marsu.

Aktualizácia 11. júna:

Čínsky rover Zhurong poslal na Zem ďalšie fotografie z Marsu. Tentokrát ukázal svoje okolie a zachytil aj jedinečnú selfie fotku s pristávacou plošinou, ktorú vytvorila bezdrôtová kamera vysadená roverom. Okrem toho rover detailne odfotil aj samotnú pristávaciu plošinu a stopy, ktoré na povrchu Marsu zanechávajú jeho kolesá.

Všetky vytvorené snímky v HD kvalite zverejnila Čínska národná vesmírna agentúra na Twitteri. Na oficiálnom webe však agentúra zverejnila aj satelitnú snímku, ktorá presne odhaľuje polohu samotného rovera, ale i časti sondy Tianwen-1, ktoré dopadli na Mars.

Okrem fotiek taktiež vydala aj unikátny 360° pohľad z kamery rovera Zhurong, ktorý ukazuje svoje okolie podobne, ako jeho súpútnik z dielne NASA – rover Peseverance.

Práve NASA len prednedávnom zverejnila taktiež 360° video, ktoré zachytáva podobu planéty okolo jej rovera spolu so zvukom.

Aktualizácia 22. mája:

Po úspešnom pristátí na povrchu Marsu sa prvý čínsky rover Zhurong bez problémov dostal aj priamo na jeho povrch, keď vystúpil z pristávacej platformy. Tento krok sa odohral dnes v skorých ranných hodinách o 4:40 nášho času. Čína sa tak oficiálne stáva len druhou krajinou, ktorá úspešne vypustila na Marse vlastný rover. Podobne ako ten od NASA, aj Zhurong bude na planéte hľadať známky života.

Aktualizácia 19. mája:

Čínsky rover na Marse vyhotovil prvé fotografie a zaslal ich na Zem, informuje IFLScience. Ide o prvé snímky z povrchu Marsu, ktoré nevyhotovila sonda NASA. Okrem snímok sú k dispozícii aj GIFy z pristávania, konkrétne zachytávajú oddelenie ochranného krytu od rovera.

Aktualizácia 15. mája:

Čínsky rover po niekoľkých mesiacoch na obežnej dráhe úspešne pristál na červenej planéte a momentálne sa pripravuje na výstup zo svojej pristávacej platformy. Stalo sa tak o 1:18 nášho času a podobne ako iné rovery, aj ten čínsky bude hľadať známky života a dôkazy o prítomnosti vody, informuje National Geographic.

Aktualizácia 13. mája:

Čínska sonda Tianwen-1 po niekoľkých mesiacoch obiehania okolo Marsu sa má podľa portálu CNET pokúsiť o pristátie na jeho povrchu. Tento míľnik avizovala čínska vesmírna agentúra už pri začiatkoch misie, no termín pristátia sondy na Marse nebol dlho známy. Aktuálne by mala sonda Tianwen-1 pristáť na planéte v noci z piatka na sobotu.

Pokiaľ bude pristátie úspešné, Čína sa stane v poradí len 2. krajinou, ktorej sa to podarilo. Pokus o zostup na povrch Marsu sa má uskutočniť v sobotu 15. mája o 01:11 ráno nášho času. Misia Tianwen-1, ktorá odštartovala vlani v júli, nesie so sebou orbiter, ktorý dlhé mesiace obiehal okolo planéty, pristávací modul a vlastný rover Zhurong.

Zobraziť celú galériu (15)

CNSA

Práve pristávací modul s 240 kg ťažkým roverom sa má prvýkrát dotknúť povrchu Marsu už v sobotu ráno. Počas pristávania bude modul s roverom prechádzať „7 minútami teroru“ po vstupe do marťanskej atmosféry. Rovnako náročný zostup absolvovala 18. februára aj sonda NASA, ktorá priviezla na planétu rover Perseverance a helikoptéru Ingenuity.

Pristátie čínskej sondy bude podobné ako pristátie sondy NASA, avšak s tým rozdielom, že pristávací modul dosadne priamo na povrch Marsu, kde následne rover vypustí. Pri zostupe bude využívať LIDAR senzor a súbor kamier pre monitorovanie povrchu pod ním.

Rover pritom pristane v oblasti Utopia Planitia, kde NASA ešte v roku 1976 vypustila modul Viking 2. Misia rovera Zhurong je naplánovaná na 90 solov (marťanských dní). Ďalšie detaily misie sme popísali v pôvodnej verzii článku.

Aktualizácia 10. februára o 14:15

Na obežnú dráhu Marsu bola po arabskej sonde Hope úspešne nasmerovaná aj čínska sonda Tianwen-1. Komunikácia so sondou bola nadviazaná po tom, ako sa dostala z „tieňa“ planéty, cez ktorý prechádzala chvíľu po dosiahnutí obežnej dráhy.

Signál sa podarilo nadviazať krátko pred 14. hodinou. Sonda tak bez problémov zvládla aj náročný zostup, pri ktorom musela výrazne znížiť svoju rýchlosť, aby bola zachytená gravitačnou silou planéty a mohla obiehať na jej orbitálnej dráhe.

Aktuálne tak bude niekoľko mesiacov oblietať okolo Marsu, pozorovať miesto pristátia a následne sa pokúsi o zostup na jeho povrch, kde má pristáť modul s vlastným roverom. Čína sa tak dnes oficiálne stala šiestou krajinou, ktorá sa priblížila k Marsu. Zároveň išlo o prvú takúto samostatnú misiu vo vesmírnom programe krajiny.

Aktualizácia 9. februára 2021 o 17:14:

Sonda Hope úspešne dosiahla stabilnú obežnú dráhu Marsu a Spojené arabské emiráty sa tak stali len piatou krajinou, ktorá sa k červenej planéte dostala. Úspech je o to úctyhodnejší, že sa im misia podarila na prvý pokus.

Sonda bude v nasledujúcich rokoch podrobne pozorovať vrstvy atmosféry a pokúsi sa odpovedať na dôležité otázky týkajúce sa Marsu. Sona Hope má priniesť objasnenie spôsobu, akým sa z planéty s tekutou vodou stala vyprahnutá pustatina a dôvod, prečo Mars stráca svoj vodík a kyslík. V nadchádzajúcich týždňoch uvidíme ešte ďalšie dve misie, na Mars sa dostane Čína a USA.

Pôvodný článok:

K Marsu sa tento týždeň dostane sonda Hope z misie Spojených arabských emirátov, ktorá štartovala na rakete H-IIA z odľahlého ostrova Tenaghashima 19. júla 2020. Práve táto medziplanetárna sonda priletí na orbitu planéty ako prvá a dosiahnuť ju má už v utorok 9. februára.

Hneď na druhý deň 10. februára priletí na orbitálnu dráhu Marsu aj sonda Tianwen-1, ktorú na misiu vyslal Národný úrad pre kozmonautiku v Číne ešte 23. júla minulého roka po štarte rakety Long March 5.

Prílet trojice sond zavŕši 18. februára misia od NASA, ktorá vyslala na planétu vlastný rover Perseverance a helikoptéru v misii Mars 2020. Jej začiatok sa datuje na 31. júl 2020, kedy do vesmíru odštartovala raketa Atlas V-541.

Zatiaľ čo prvé menované sondy Hope a Tianwen-1 priletia na orbitálnu dráhu, misia od NASA pristane koncom budúceho týždňa priamo na povrchu planéty. Akú úlohu majú jednotlivé sondy a čo všetko budú jednotlivé misie skúmať? Prinášame detailný prehľad.

Sonda Hope

K Marsu priletí 9. februára o 16:41 nášho času (predpokladaný čas)

Medziplanetárna sonda Hope je vôbec prvou misiou svojho druhu v podaní Spojených arabských emirátov. Emirates Mars Mission má za úlohu skúmať atmosféru červenej planéty a jej jednotlivé vrstvy. Sonda bude operovať výlučne na orbite a nenesie so sebou žiaden rover či iné zariadenie, ktoré by malo pristáť na povrchu. Vďaka tejto misii budú Spojené arabské emiráty 5. krajinou, ktorá vyslala misiu na Mars.

Pre tento vesmírny program ide o veľký a významný krok vpred pri objavovaní vesmíru a historický moment, kedy sa vôbec po prvýkrát priblížia emiráty s vlastnou sondou k tejto planéte. Definitívne má doraziť do cieľa už 9. februára v poobedňajších hodinách približne o 16:41 nášho času. Pri manévri, ktorým sa sonda dostane na orbitu Marsu, bude musieť výrazne znížiť svoju rýchlosť. Pri tomto kroku naštartuje hlavný pohon na 27 minút, ktorým spomalí natoľko, aby ju zachytila gravitácia planéty.

Zobraziť celú galériu (15)

emiratesmarsmission.ae

Tento manéver je kľúčovým a posledným krokom pre úspešný dolet sondy k Marsu. V prípade, že sa nepodarí dosiahnuť požadovanú rýchlosť alebo nastanú iné komplikácie, nemusí sonda ostať na marťanskej orbite, prípadne hrozí aj riziko zrážky s planétou. Počas tohto manévru spáli sonda polovicu palivových zásob. Pohon však inžinieri predtým netestovali počas celých 27 minút, na vývoj sondy mali veľmi obmedzený čas.

Vývoj začal ešte v roku 2013 a na celú misiu bol rozpočet len 200 miliónov dolárov. Členovia tímu však na vývoji nepracovali sami a nakoniec sa rozhodli spojiť aj s odborníkmi z USA, ktorí im pri vývoji nástrojov a vybavenia pre skúmanie vesmíru pomáhali už predtým. Pri vstupe na orbitu Marsu tak prejde sonda a jej pohon zaťažkávacou skúškou a ostáva veriť, že tento nebezpečný a dôležitý manéver zvládne bez komplikácií.

Zobraziť celú galériu (15)

mbrsc.ae

Pri spomaľovaní sa naštartuje všetkých 6 motorov Delta V prvýkrát od štartu misie a pohon bude musieť spomaliť sondu z rýchlosti 121 000 km/h „len“ na 18 000 km/h. Počas celého manévru navyše nebude možné sondu riadiť, oneskorenie pri prijímaní signálu a príkazov medzi sondou a riadiacim strediskom na Zemi je až 26 minút, a tak musí celá operácia prebehnúť autonómne.

Ani potom však nebude úplne vyhraté. Po zlete na orbitálnu dráhu Marsu sa sonda dostane na jeho odvrátenú stranu, čo znamená, že komunikácia so sondou bude nadviazaná, až keď z tohto „tieňa“ vyjde. Potom sa definitívne potvrdí, či tento manéver úspešne zvládla. Prvý kontakt so sondou by malo nadviazať pozemné stredisko v Španielsku.

Zobraziť celú galériu (15)

emiratesmarsmission.ae

Sonda sa bude po prílete na orbitu Marsu pohybovať po eliptickej obežnej dráhe v rozmedzí 20 000 až 43 000 km, pričom okolo planéty obletí každých 55 hodín (pozemských). Cieľom misie Emirates Mars Mission s využitím sondy Hope je skúmanie atmosféry Marsu a získavanie vedeckých poznatkov, ktoré pomôžu lepšie pochopiť dynamické zmeny v klíme planéty. Zároveň chcú vedci lepšie pochopiť historické pozadie klímy na Marse a zistiť, prečo dochádza k úniku vodíka a kyslíka z atmosféry.

K tomu využijú špeciálne vedecké nástroje sondy Hope, ktorá obsahuje trojicu špecifických zariadení EMIRS (Emirates Mars Infrared Spectrometer), EXI (Emirates Exploration Imager) a EMUS (Emirates Mars Ultraviolet Spectrometer).

Prvý menovaný EMIRS predstavuje infračeverný spektrometer, ktorý je určený na monitorovanie nižšej vrstvy atmosféry Marsu v infračervenom spektre. Poslúži na meranie teplotných profilov, ako aj pohybu prachu, oblakov s časticami ľadu a vodných pár v atmosfére.

Zobraziť celú galériu (15)

Vedecké nástroje sondy Hope. Zľava EMIRS, EXI a EMUS. Zdroj: Freepik/emiratesmarsmission.ae (Úprava redakcie)

EXI je zariadenie určené na vytváranie fotografií vo vysokom rozlíšení 12 Mpx pri skúmaní nižšej vrstvy atmosféry vo viditeľnom a ultrafialovom spektre. Kamera bude zachytávať ľadové častice v atmosfére a taktiež množstvo ozónu.

Posledným vedeckým nástrojom na palube sondy Hope je spektrometer operujúci v ultrafialovom spektre, ktorý zachytáva ultrafialové žiarenie a počas misie bude monitorovať aj množstvo oxidu uhoľnatého a kyslíka v atmosfére planéty.

Na základne získaných dát dokáže EMUS vypočítať relatívne zmeny v termosfére planéty a taktiež 3-dimenzionálne štruktúry a hladinu oxidu uhoľnatého a kyslíka a atmosfére. Vedci však budú mať na spojenie so sondou len obmedzený čas na 6 až 8 hodín 2-krát do týždňa. Misia bude trvať 2 roky.

Sonda Tianwen-1

K Marsu priletí 10. februára

Čínska sonda Tianwen-1 sa už nachádza menej ako 1,1 milióna km od Marsu a pripravuje sa na vstup na orbitálnu dráhu. Po tomto manévri strávi sonda niekoľko mesiacov obiehaním okolo planéty, počas ktorých bude monitorovať miesto pristátia na planine Utopia Planitia, ktorá predstavuje najväčší dopadový kráter v našej slnečnej sústave. Má priemer až 3300 km a v minulosti v ňom pristála aj sonda Viking 2 od NASA.

Aj pre Čínu predstavuje táto sonda prvú misiu na Mars. Od svojho štartu vykonala sonda niekoľko korekčných manévrov, ktoré ju nasmerovali na správnu dráhu k marťanskej orbite. Na nej by mala obiehať približne do mája tohto roku a následne sa pokúsi o pristátie s pristávacím modulom a roverom. Presné časy však Národný úrad pre kozmonautiku v Číne nezverejnil.

Zobraziť celú galériu (15)

Detailná selfie fotografia sondy Tianwen-1. CNSA

Táto misia predstavuje historický míľnik v zmysle, že chce dosiahnuť prílet sondy na orbitu Marsu, zostup na povrch planéty a vysadenie rovera v jednom. Doteraz tieto úlohy nevykonala počas jednej misie žiadna z predošlých expedícií. Celkovo sa sonda Tianwen-1 skladá z orbitera, pristávacieho modulu a rovera.

Orbiter sondy je vybavený mnohými vedeckými nástrojmi, medzi inými aj spektrometrom, magnetometrom, dvojicou kamier so stredným a vysokým rozlíšením, radarom pre skúmanie podpovrchovej štruktúry Marsu, nástrojom na analyzovanie neutrálnych častíc, meranie iónov a zariadením pre meranie energetických častíc.

Zobraziť celú galériu (15)

Počítačový render pristávacieho modulu sondy Tianwen-1 s koľajnicami pre vysadenie marťanského rovera. Zdroj: CNSA

240 kg vážiaci rover obsahuje radar, ktorý dokáže vytvoriť fotografiu podpovrchovej štruktúry Marsu až do hĺbky 100 m, magnetometer pre meranie magnetického poľa planéty, zariadenie pre meranie meteorologických podmienok, zloženia pôdy, navigačnú a topografickú kameru, spolu s multispektrálnou kamerou.

Počas pristávania bude musieť pristávací modul zvládnuť náročný pristávací manéver, ktorý americká NASA označila ako „7 minút teroru“. Počas tohto manévru využije modul nielen tepelné štíty, ale aj padáky, malé pomocné rakety pre spomalenie počas dopadu a „airbag“ pre úspešné pristátie.

Následne budú z modulu vysunuté koľajnice pre vyloženie rovera na povrchu Marsu. Orbiter bude na obežnej dráhe Marsu zabezpečovať komunikáciu s roverom, pričom bude vykonávať svoje vlastné pozorovania a výskumy. Misia orbitera má trvať 1 marťanský rok (687 pozemských dní) a samotný rover bude na planéte plniť misiu 90 marťanských dní (zhruba 92 pozemských dní).

Misia Mars 2020 

Na Marse pristane 18. februára

Misia Mars 2020 umožní vesmírnej agentúre NASA otestovať nový spôsob objavovania na Marse, ktorý by mohol vedcom poskytnúť doteraz nevídané možnosti a odhalil planétu z novej perspektívy. Na rozdiel od vyššie spomenutých misií pristane tá od NASA priamo na povrchu planéty a nebude najprv obiehať po jej orbite. Vybranou oblasťou pristátia je kráter Jezero široký 45 km.

Hlavným lákadlom misie Mars 2020 je rover Perseverance, ktorý bude na červenej planéte hľadať známky života. Najnovší rover z dielne NASA je vybavený mnohými nástrojmi, ktoré mu umožnia z povrchu červenej planéty odoberať a analyzovať rôzne vzorky.

Zobraziť celú galériu (15)

NASA

Medzi tie najznámejšie patrí špeciálny kamerový systém obsahujúci širokouhlú aj stereoskopickú kameru, SuperCam, schopný analyzovať chemické zloženie, MEDA slúžiaci na sledovanie teploty a mnoho ďalších nástrojov.

Rover bude vzorky z Marsu zbierať do špeciálny túb. Zo 43 túb nachádzajúcich sa na palube Perseverance je 38 určených na zber marťanského regolitu a zvyšných päť bolo naplnených materiálmi určenými na zachytávanie molekulárnych a časticových kontaminantov. Tuby budú musieť izolovať a chrániť odobraté vzorky po dobu desiatich rokov.

Zobraziť celú galériu (15)

NASA

Okrem rovera však na planéte pristane aj prvá helikoptéra. Vývoj Ingenuity prebiehal dlhých 6 rokov, počas ktorých musela byť helikoptéra dokonale prispôsobená podmienkam na planéte. Stále však ide o prvý pokus NASA lietať na cudzej planéte v prostredí, kde to predtým nikto iný neskúsil. Misia Mars 2020, vďaka ktorej sa Ingenuity na Mars dostane, teda predznamenáva novú éru bádania.

Hlavné ciele testovacej helikoptéry v misii Mars 2020:

• Úspešne zvládnuť štart rakety, cestu na Mars a pristátie na planéte
• Úspešne zvládnuť vyloženie z roveru Perseverance
• Autonómne udržiavať a kontrolovať teplotu počas chladných nocí na Marse
• Autonómne nabíjať batérie pomocou solárnych panelov
• Úspešne otestovať komunikáciu helikoptéry s roverom a riadiacim centrom
• Prvýkrát roztočiť rotory (otáčky budú spočiatku nižšie ako otáčky potrebné pre let)
• Prvýkrát vzlietnuť v riedkej marťanskej atmosfére
• Úspešne absolvovať autonómny let
• Úspešne absolvovať autonómne pristátie

Po pristátí bude rover Perseverance hľadať vhodné miesto na vyloženie helikoptéry. Ideálnym priestorom má byť rovina 10 x 10 m, na ktorej by mohol byť Ingenuity spustený z roveru.

Rover musí nájsť také miesto, kde bude pod ním voľných 67 cm priestoru, na ktorom vysadí helikoptéru. Tá však meria na výšku vo funkčnom stave 49 cm a ďalších 6 cm zaberá zabudovaný vykladací systém v Perseverance. Ďalšie detaily o helikoptére Ingenuity a jej misii na Marse sme priniesli v samostatnom článku. Celá misia Mars 2020 má trvať najmenej 1 marťanský rok (687 pozemských dní).