Hoci Čína 16. decembra 2020 úspešne dokončila svoju doposiaľ najzložitejšiu a najkomplexnejšiu vesmírnu misiu, nezaháľa a pre sondu Čchang-e 5, ktorá dopravila vzorky mesačných hornín na Zem, už má pripravenú ďalšiu misiu, o téme informoval portál SpaceNews.

Čchang-e 5 je čínska sonda, ktorá po dlhých 44 rokoch prerušila výskumný útlm Mesiaca a posunula všeobecné chápanie nášho prirodzeného satelitu a Slnečnej sústavy opäť o krok vpred. 16. decembra 2020 totiž priniesla na Zem vzorky z krátera nachádzajúceho sa neďaleko 70 kilometrov širokého vulkanického valu Mons Rümker. O priebehu celej misie sme ťa informovali aj my prostredníctvom tohto článku.

Sonda má palivo ešte na ďalšiu cestu

Ako píše portál EarthSky, po oddelení návratovej kapsule so vzorkami zostalo sonde ešte 200 kilogramov pohonných hmôt, ktoré chcú vedci využiť na presunutie sondy do Lagrangeovho bodu L1.

Lagrangeove body v sústave Slnko-Zem. NASA/Wikipédia/Xander89

Lagrangeove body alebo tiež libračné body sú body v sústave dvoch telies, v ktorých sa vyrovnávajú gravitačné a odstredivé sily. Tieto body sa tiež často využívajú na zníženie spotreby paliva a na udržanie stabilnej polohy.

V tomto prípade smeruje sonda do libračného centra L1 v sústave Slnko-Zem vzdialeného približne 1,5 milióna kilometrov. V systéme Slnko-Zem existuje päť Lagrangeových bodov, pričom L1 sa nachádza na mieste, kde sonda nebude zatienená ani Zemou ani Mesiacom, čo z neho robí ideálne miesto pre pozorovanie Slnka, upozorňuje portál CGTN.

Nejde však o prvú rozšírenú misiu čínskej Národnej vesmírnej agentúry. Už predchodca tejto sondy, Chang’e-2, ktorý obiehal a mapoval Mesiac v roku 2010, zavítal po splnení svojej hlavného misie do Lagrangeoveho bodu L2, kde pokračoval vo výskume medziplanetárneho priestoru. Ďalšou čínskou sondou, ktorá navštívila Lagrangeov bodu L2, bola aj experimentálna lunárna sonda Chang’e 5-T1, priamy predchodca sondy Chang’e 5.