Čínska komerčná kozmonautika sa chystá vstúpiť do oblasti, ktorú doteraz ovládali najmä americké firmy. Pekingský startup InterstellOr otvorene deklaruje ambíciu priniesť suborbitálnu vesmírnu turistiku aj na čínsky trh a už dnes prijíma rezervácie na prvé lety s ľudskou posádkou. Hoci ide zatiaľ o projekt vo vývojovej fáze, firma sa netají tým, že chce konkurovať konceptom, ktoré už v praxi predviedla spoločnosť Blue Origin, píše SPACE.com.

Pomaly, ale isto dobieha západ

InterstellOr nedávno predstavil plnorozmerný experimentálny model pilotovanej kapsuly CYZ1, označovanej aj ako Chuanyuezhe 1. Ide o návratový modul určený pre krátke suborbitálne lety, pri ktorých raketa vynesie kapsulu po balistickej trajektórii nad hranicu vesmíru a následne sa vráti späť na Zem.

Súčasťou prezentácie boli aj testy nárazového tlmenia pri pristátí, čo naznačuje, že firma už rieši konkrétne technické detaily návratovej fázy letu, ktorá je z hľadiska bezpečnosti posádky kritická.

Kapsula má pasažierov vyniesť nad takzvanú Kármánovu líniu vo výške približne sto kilometrov nad povrchom Zeme. Hoci ide o dohodnutú a fyzikálne nie úplne ostrú hranicu, v letectve a kozmonautike sa bežne používa ako rozhranie medzi atmosférickým letom a vesmírom. Po prekročení tejto výšky zažijú cestujúci niekoľko minút mikrogravitácie, teda stavu beztiaže spôsobeného voľným pádom po suborbitálnej dráhe. Práve tento krátky úsek letu je hlavným lákadlom vesmírnej turistiky tohto typu.

Spoločnosť počíta s prvými pilotovanými letmi okolo roku 2028, pričom si je vedomá toho, že harmonogram bude závisieť od úspešného zvládnutia testov, certifikácie a schválení zo strany regulačných orgánov. Napriek tomu už dnes prijíma záujemcov a ako marketingový ťah oznámila, že medzi prvými pasažiermi má byť aj známy čínsky herec Johnny Huang Jingyu. Takýto prístup nápadne pripomína stratégiu západných firiem, ktoré stavili na mediálne výrazné mená s cieľom zvýšiť záujem verejnosti a investorov.

Porovnateľné ceny

Cena letenky sa pohybuje na úrovni približne troch miliónov jüanov, čo je suma porovnateľná s cenami suborbitálnych letov v USA (circa 360 000 eur). Technicky ide o logický dôsledok toho, že suborbitálne misie síce nevyžadujú orbitálnu rýchlosť, no stále pracujú s extrémnymi nárokmi na pohonné systémy, tepelné namáhanie pri návrate a vysokú mieru redundancie bezpečnostných prvkov. Aj niekoľkominútový let do vesmíru si vyžaduje raketový nosič, presné riadenie letu a spoľahlivý systém záchrany posádky v prípade zlyhania.

Zaujímavým aspektom projektu je aj zloženie technického tímu. InterstellOr vznikol len v roku 2023, no jeho jadro tvoria inžinieri a odborníci, ktorí sa podieľali na čínskom štátnom programe pilotovaných letov. To naznačuje, že firma môže čerpať z know-how získaného pri vývoji lodí Šen-čou a pri prevádzke čínskej vesmírnej stanice. Práve tento transfer skúseností zo štátneho sektora do komerčnej sféry je jedným z hlavných motorov rýchleho rozvoja čínskeho „New Space“ ekosystému.

Blue Origin

InterstellOr pritom nie je jediným hráčom, ktorý má v Číne záujem o suborbitálnu turistiku. Spoločnosti ako CAS Space alebo Deep Blue Aerospace pracujú na vlastných riešeniach, často založených na znovupoužiteľných raketách a kapsulách určených nielen pre ľudí, ale aj pre mikrogravitačné experimenty. Z technologického hľadiska ide o logický medzikrok medzi klasickými raketovými testami a plnohodnotnými orbitálnymi misiami.

Ak sa tieto plány naplnia, vesmírna turistika sa môže stať ďalšou oblasťou, v ktorej sa Čína pokúsi dobehnúť a časom aj prekonať západnú konkurenciu. Americký Blue Origin paradoxne len nedávno oznámil, že svoje turistické lety na rakete New Shepard pozastavuje na dlhšiu dobu a pravdepodobne aj ukončuje.

Čítajte viac z kategórie: Novinky