Čína hlási nový úspech svojho vesmírneho programu. V piatok sa jej totiž podaril úspešný štart rakety Long March 5 z ostrova Hainan. S touto raketou má krajina veľké plány a mala by jej pomôcť splniť budúce ciele týkajúce sa vesmírneho prieskumu, píše Futurism.

Ako informoval portál Al Jazeera, raketa Long March 5 úspešne odštartovala v piatok 27. decembra z ostrova Hainan, ktorý sa nachádza pri južnom pobreží Číny, a vyniesla na obežnú dráhu jeden skúšobný satelit. Pre krajinu však ide o veľký okamih, ktorý ju po predošlých neúspechoch vracia späť na cestu, ktorou si chce splniť svoje budúce ciele týkajúce sa prieskumu vesmíru. Piatkové podujatie tiež údajne sledovalo na internete viac ako milión ľudí.

Zobraziť celú galériu (2)

Youtube / SciNews

Prvá raketa March 5 úspešne odštartovala už v roku 2016, avšak jej druhý pokus o štart skončil v roku 2017 zlyhaním motorov prvej časti. Long March 5 je však napriek tomu, že teraz vyniesla iba jediný satelit, schopná niesť až 25 ton nákladu do vesmíru, čo jej dáva približne rovnakú kapacitu zaťaženia ako mala doteraz najsilnejšia raketa agentúry NASA, Delta IV.

Zobraziť celú galériu (2)

Youtube / SciNews

Čína má však s touto raketou veľké plány a plánuje ju použiť aj na dopravenie svojej prvej sody na Mars a taktiež na spätný návrat misie Chang’e 5, ktorá má odštartovať už budúci rok a priniesť vzorky z Mesiaca. Okrem toho plánuje krajina použiť modifikovanú verziu Long March 5 na začiatok zriaďovania vesmírnej stanice s posádkou v roku 2022 a raketa hrá úlohu aj v plánoch Číny vyslať svojich vlastných astronautov na Mesiac koncom budúceho desaťročia.

Zobraziť celú galériu (2)

Pixabay

Nenechaj si ujsť
Čína je pripravená spustiť svoj najnovší reaktor. Popisujú ho ako „umelé Slnko“

Okrem toho je Čína blízko k vypusteniu posledných dvoch satelitov, ktoré dokončia jej vlastný navigačný systém BeiDou. Ten má byť priamym súperom pre americký GPS, a krajina ho plánuje spustiť už v priebehu roka 2020, informuje Gizmodo. Okrem narastajúcej úrovne vesmírneho programu sa tak Čína zapojí aj do súboja v oblasti satelitnej navigácie, a stane sa tak po Rusku (Glonass) a Európskej únii (Galileo) štvrtým hráčom na trhu.