Uprostred nehostinnej púšte Gobi sa Čína nenápadne prepracovala k technologickému prvenstvu, ktoré môže zmeniť budúcnosť energetiky. Ako prvá krajina na svete spustila tóriový reaktor s roztavenou soľou, ktorý dokáže meniť palivo aj počas prevádzky.

Reaktor v západnej časti Číny využíva tórium – bežný, no doteraz málo využívaný rádioaktívny prvok. Oproti tradičnému uránu produkuje tórium menej rádioaktívneho odpadu a jeho zásoby sú v zemskej kôre niekoľkonásobne väčšie. Reaktor s výkonom 2 megawattov tepelnej energie je síce zatiaľ len experimentálny, no ukazuje cestu k jadrovej energii budúcnosti. Na tému upozornil portál South China Morning Post.

Čína vrátila tórium do hry

Hoci sa koncept reaktora typu MSR (Molten-Salt Reactor) zrodil už v USA v 60. rokoch, vtedajší výskum rýchlo upadol do zabudnutia. Američania sa napokon rozhodli staviť na urán, a tak sa vývoj tóriových technológií zastavil. Číňania však s trpezlivosťou zbierali informácie z odtajnených dokumentov, študovali staré experimenty a postupne ich začali vylepšovať.

SITA

Hlavný vedec projektu, Xu Hongjie z Čínskej akadémie vied, si uvedomuje význam tejto technológie. Počas interného stretnutia prirovnal vývoj tóriovej technológie k Ezopovej bájke o zajacovi a korytnačke. „Zajac niekedy urobí chybu alebo sa unaví. A vtedy korytnačka získa náskok,“ povedal Xu, pričom tým jasne narážal na americké rozhodnutie zastaviť výskum.

Projekt odštartoval v roku 2009 s niekoľkými desiatkami vedcov, no za dva roky sa rozrástol na tím s viac než 400 členmi. Vývoj reaktora začal v roku 2018 a už v roku 2023 dosiahol prvú kritickosť, teda udržateľnú reťazovú reakciu. V júni 2024 reaktor bežal na plný výkon a len o štyri mesiace neskôr vedci zvládli výmenu paliva bez prerušenia prevádzky, čo je vo svete jadrovej energie výnimočný úspech.

Budúcnosť jadrovej energie

Tórium ponúka viacero výhod – nižšiu rádioaktivitu, väčšie zásoby a vyššiu bezpečnosť, pretože reaktory na jeho báze nehrozia výbuchom ako klasické jadrové elektrárne. Podľa čínskeho geologického prieskumu sa v bani Bayan Obo v Mongolsku nachádza dostatok tória na to, aby krajina mohla byť zásobovaná energiou celé tisícročia.

Flickr

Navyše Čína má omnoho väčšie ambície. Do roku 2030 totiž plánuje spustiť nový, výkonnejší reaktor s cieľom vyrábať už nie tepelnú, ale elektrickú energiu. Zároveň predstavila návrh kontajnerových lodí poháňaných práve tóriom, čo by mohlo zásadne zmeniť medzinárodnú námornú dopravu smerom k nulovým emisiám.

USA mali túto technológiu skôr ako Čína, už v 60. rokoch, projekt ale nakoniec zastavili a vsadili na uránové reaktory. V USA TAK pomaly oprašujú zabudnutý výskum, zatiaľ čo Čína kráča nekompromisne vpred. Xu to výstižne zhrnul: „V jadrových pretekoch neexistujú rýchle víťazstvá. Potrebujete strategickú výdrž a odhodlanie venovať sa jednej veci 20 až 30 rokov.“ Zdá sa, že Čína túto výdrž má – a svet by ju mal začať brať vážne.

A síce USA mali túto technológiu skôr ako Čína, už v 60. rokoch, projekt nakoniec zastavili a stavili na uránové reaktory.

Čítajte viac z kategórie: Novinky