Čína oslavuje obrovský úspech, tentoraz v oblasti ultra-vysokorýchlostnej (UHS) magnetickej levitácie. Spoločnosť China Aerospace Science and Industry Corporation (CASIC), známa predovšetkým výrobou strategických a taktických rakiet, úspešne otestovala svoj ambiciózny projekt T-Flight v prostredí blízkom vákuu. Na tému upozornil portál NewAtlas.

Moderný maglev

Reč je o prvej fáze testovania UHS vlaku typu maglev, ktorého prvé testy prebiehali na trati dlhej 2 kilometre. Na nej v nízko-vákuovom prostredí dosiahol T-Flight rýchlosť až 623 km/h. Hoci presné parametre vákuového prostredia neboli zverejnené, je zrejmé, že takáto konfigurácia výrazne redukuje odpor vzduchu, trenie a tepelné straty, čo sú kľúčové faktory pri dosahovaní extrémnych rýchlostí.

China Science/X

Technológia maglev, alebo magnetická levitácia je v súčasnosti najmodernejší a zároveň najrýchlejší druh koľajovej dopravy s najlacnejšou prevádzkou a najdrahšou traťou. Vlak sa vďaka tejto technológii pohybuje po trati bez dotyku koľají, pričom za normálnych okolností mu oporu robí magnetické pole vytvárané sústavou elektromagnetov.

China Science/X

Nový najrýchlejší vlak sveta

Prvý levitujúci vlak Čína predstavila ešte pred 20 rokmi. Od tej doby stihla krajina trhnúť niekoľko rekordov na poli vlakovej dopravy. Za zmienku rozhodne stojí minimálne posledná verzia rýchlovlaku z roku 2021. Ten sa po svojej trase rúti rýchlosťou až 600 km/h. Vlak sa využíva na krátkej linke medzi medzinárodným letiskom Šanghaj-Pchu-tung a centrom mesta, kde vlak zvláda prepraviť cestujúcich na trase dlhej 30 km pod 8 minút. V súčasnosti však rekord drží japonský L0 Series Maglev, ktorý sa po svojej trati rúti rýchlosťou 602 km/h.

T-Flight má ambíciu tieto rekordy prekonať. V druhej fáze testovania plánuje CASIC totiž na trase dlhej 60 kilometrov dosiahnuť rýchlosť až 1 000 km/h. V staršom videu spoločnosť dokonca avizovala príchod fáze tri, kde by sa mal vlak pohybovať rýchlosťou až 4 000 km/h. Či sú však tieto plány stále aktuálne, nevedno.

Dlhodobým cieľom je prepojiť veľkomestá ako Peking a Šanghaj, pričom cestovanie medzi nimi by sa vďaka týmto rýchlostiam skrátilo len na 90 minút. Pre porovnanie, súčasné vysokorýchlostné vlaky zvládnu túto trasu za 4,5 až 6,5 hodiny. Lietadlom trvá cesta viac než 2 hodiny a to bez započítania času stráveného na letisku.

China Science/X

Napriek pôsobivým úspechom stojí pred projektom T-Flight množstvo výziev. Vytvorenie rozsiahlych nízko-vákuových tunelov, zabezpečenie bezpečnosti cestujúcich pri extrémnych rýchlostiach a enormné finančné náklady sú len niektoré z nich. Avšak s podporou štátu a potenciálnou klientelou v počte takmer 1,5 miliardy obyvateľov má Čína všetky predpoklady na to, aby tento projekt dotiahla do úspešného konca.

Či sa T-Flight stane revolúciou v doprave alebo zostane len ambicióznym experimentom však zrejme ukáže až čas.