Na povrchu Mesiaca môže po desaťročiach opäť ožiť jeden z najdôležitejších momentov vesmírnej histórie. Vedci pracujúci s dátami z americkej sondy Lunar Reconnaissance Orbiter totiž identifikovali miesto, ktoré by mohlo byť posledným odpočinkom sovietskej sondy Luna 9, informoval portál IFL Science. Nájdená sonda sa v roku 1966 zapísala do dejín ako prvý stroj, ktorý uskutočnil mäkké pristátie na inom nebeskom telese.

Luna 9 odštartovala 31. januára 1966 na rakete Molnija M. Na rozdiel od predchádzajúcich sond, ktoré do mesačného povrchu narazili, dokázala pristáť kontrolovane. Po dosadnutí sa pristávací modul niekoľkokrát odrazil od povrchu a následne sa stabilizoval pomocou štyroch výklopných panelov.

Sonda potom začala vysielať prvé snímky z povrchu Mesiaca v histórii. Fungovala približne tri dni, kým sa nevybili batérie a spojenie so Zemou sa prerušilo.

Práve tieto fotografie zohrali zásadnú úlohu v ďalšom vývoji kozmonautiky. Pomohli totiž vyvrátiť obavy, že mesačný povrch je pokrytý jemným prachom, do ktorého by sa budúce pristávacie moduly mohli prepadnúť. Luna 9 tak nepriamo pripravila cestu aj pre neskoršie pilotované misie programu Apollo.

Miesto pristátia zostalo desaťročia záhadou

Sovietsky zväz po pristátí zverejnil približné súradnice sondy v novinách Pravda, no výpočty mali značnú nepresnosť. Odhadovaná poloha sa mohla líšiť o desiatky kilometrov. Napriek tomu, že moderné sondy mapujú Mesiac vo vysokom rozlíšení už roky, presné miesto sondy sa doteraz nepodarilo potvrdiť.

Zmenu prinieslo až využitie umelej inteligencie. Vedci vytvorili algoritmus s názvom YOLO ETA, ktorý bol natrénovaný na rozpoznávanie umelých objektov na mesačnom povrchu. Následne analyzoval rozsiahlu databázu snímok zo sondy Lunar Reconnaissance Orbiter, ktorá mapuje Mesiac od roku 2009.

NASA

Algoritmus dokázal najskôr úspešne identifikovať známe miesta pristátia iných sond. Keď ho výskumníci nasadili na hľadanie Luny 9, objavil skupinu objektov, ktoré zodpovedajú očakávanému rozptylu častí misie aj charakteru terénu zachyteného na historických fotografiách.

Vedci zdôrazňujú, že nejde o definitívny dôkaz. Identifikované miesto však spĺňa viacero nezávislých kritérií a predstavuje najpravdepodobnejšieho kandidáta na lokalizáciu historickej sondy. Nasledovať by malo detailnejšie snímkovanie, ktoré by mohlo potvrdiť alebo vyvrátiť, či sa Luna 9 skutočne našla.

Snímka zobrazuje povrch Mesiaca s krátermi a vedeckú sondu na štúdium jeho povrchu.

Umelá inteligencia mení aj výskum Mesiaca

Význam objavu presahuje samotnú historickú zaujímavosť. Ukazuje, že moderné algoritmy dokážu systematicky vyhľadávať technologické objekty na povrchu iných telies slnečnej sústavy. To môže byť dôležité najmä v čase, keď sa Mesiac opäť stáva cieľom nových misií a budúcich lunárnych základní.

Ak sa podarí miesto definitívne potvrdiť, pôjde o symbolické spojenie začiatkov vesmírnych pretekov so súčasnou érou digitálnej analýzy dát. Sonda, ktorá pomohla ľudstvu prvýkrát bezpečne pristáť na inom svete, by tak po šiestich desaťročiach opäť vstúpila do pozornosti vedcov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky