Čínske firmy v elektromobilite, batériách, obnoviteľných zdrojoch a dátových centrách dostávajú ďalšiu finančnú muníciu na globálnu expanziu. Ako informovala agentúra Reuters, banka HSBC spustila nový úverový rámec vo výške 4 mld. dolárov pre pevninské čínske spoločnosti pôsobiace v čistých a prechodových technológiách.

Na prvý pohľad ide o bankovú správu. V skutočnosti však zapadá do oveľa väčšieho súboja, v ktorom Čína už dávno nehrá len na lacnú výrobu. Peking a čínske firmy si budujú pozíciu v odvetviach, ktoré majú počas najbližšej dekády rozhodovať o automobilovom priemysle, energetike aj dátovej infraštruktúre.

Čína už nevyváža iba lacné výrobky

Reuters uvádza, že nový program HSBC má podporiť expanziu čínskych spoločností v oblastiach ako čistá energia, dátové centrá, elektromobily a umelá inteligencia. Banka má firmám ponúknuť dlhšie úverové podmienky, rýchlejšie schvaľovanie a riešenia prispôsobené konkrétnym projektom.

To je dôležité najmä preto, že Čína už dnes patrí medzi najväčších hráčov v solárnych technológiách a batériách. Reuters ju označuje za najväčšieho exportéra solárnych a batériových technológií na svete. Ak sa k technologickej prevahe pridáva lacnejšie a dostupnejšie financovanie, konkurenčný tlak na Európu sa ešte zvýši.

Nejde pritom len o elektromobily. Čínske firmy sa tlačia do celého reťazca: od výroby batérií a solárnych panelov cez energetické riešenia až po infraštruktúru pre dátové centrá. Práve tie budú s rastom umelej inteligencie spotrebúvať čoraz viac elektriny.

Tento problém sme riešili aj pri téme kľúčových surovín pre elektromobily, kde sa ukazuje, že Európe môže do roku 2030 hroziť hlboký deficit lítia. Ak Čína posilňuje financovanie firiem v batériách a čistých technológiách, nejde len o nové továrne, ale aj o kontrolu nad surovinami, bez ktorých sa európska elektromobilita nezaobíde.

Reuters v tejto súvislosti pripomína odhad Medzinárodnej energetickej agentúry, podľa ktorého by sa spotreba elektriny dátových centier mohla do roku 2030 takmer zdvojnásobiť na 945 TWh. To je číslo, ktoré ukazuje, že čisté technológie už nie sú len klimatická téma. Sú to tvrdé priemyselné kapacity, energia a kontrola nad infraštruktúrou digitálnej ekonomiky.

Európa má clá, Čína má kapitál

Európa sa čínskemu tlaku bráni najmä reguláciami, clami a pokusmi o obnovu vlastnej priemyselnej základne. Lenže tempo je problém. Čínske firmy už stihli vybudovať silné dodávateľské reťazce, agresívne cenové stratégie a technologický náskok v batériách.

Reuters píše, že čínske spoločnosti od roku 2023 prisľúbili viac než 180 mld. dolárov do zahraničných investícií v čistých technológiách. Nový rámec HSBC tak nie je izolovaná banková aktivita, ale ďalší diel skladačky, ktorá čínskym firmám pomáha rásť mimo domáceho trhu.

Na tento trend nadväzuje aj staršia téma o tom, že čínske automobilky sa z Európy nechystajú odísť, ale naopak hľadajú spôsoby, ako sa v nej usadiť hlbšie. Ak sa export spojí s lokálnou výrobou, kapitálom a kontrolou nad batériovým reťazcom, európske značky už nebudú čeliť len dovozu lacných áut, ale konkurencii priamo na vlastnom priemyselnom území.

Pre európske automobilky je to nepríjemná kombinácia. Na jednej strane čelia tlaku regulácií a drahej transformácie výroby. Na druhej strane prichádzajú čínski konkurenti s lacnejšími elektromobilmi, vlastnými batériami a čoraz väčšou chuťou vyrábať priamo v Európe alebo jej okolí.

Téme sme sa venovali už v minulosti pri príchode lacného BYD Dolphin Surf do Európy, ktorý v Číne štartoval na sume približne 9 500 €. Práve takéto modely ukazujú, prečo nový úverový rámec HSBC nie je len finančná správa, ale ďalší tlak na európske automobilky, ktoré musia súperiť s cenou, batériami aj tempom čínskej expanzie.

Elektromobily sú len časť príbehu

HSBC podľa Reuters pracuje aj s odhadom, že globálne predaje elektromobilov v roku 2026 presiahnu 26 mil. kusov. To je veľký trh, no ešte väčší význam má tempo, akým sa okolo elektromobility buduje celý priemyselný ekosystém.

Batérie, softvér, nabíjanie, energetické siete, dátové centrá a umelá inteligencia spolu začínajú vytvárať jeden prepojený priestor. Kto v ňom ovládne výrobu a financovanie, nebude predávať len autá alebo panely. Bude určovať cenu, dostupnosť a technické štandardy.

Unsplash/Tim Mossholder/FonTech

Pre Slovensko je táto téma dôležitejšia, než sa môže zdať. Sme automobilová krajina a veľká časť priemyslu stojí na dodávateľoch pre európske značky. Ak sa výrobná a technologická ťažisková os presunie ešte viac k Číne, nejde len o to, či si Slovák kúpi lacnejší elektromobil. Ide aj o to, kto bude vyrábať komponenty, kto bude kontrolovať batérie a kto si udrží pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou.

Nie je to charita, ale priemyselná stratégia

HSBC program prezentuje ako podporu firiem v čistých a prechodových technológiách. Banka má prirodzene vlastný obchodný záujem: ak čínske firmy rastú globálne, potrebujú financovanie, medzinárodné bankové služby a partnera, ktorý rozumie zahraničným trhom.

Práve preto treba túto správu čítať triezvo. Nie je to dôkaz, že Čína automaticky vyhrá každé odvetvie. Európa stále má silné automobilky, výskum, značky aj regulačnú silu. Problém je inde. Kým Európa často reaguje až vtedy, keď čínsky tlak dorazí na jej trh, čínske firmy medzitým získavajú kapitál na ďalšiu expanziu.

Ak sa tento rozdiel nezmenší, európske automobilky a energetické firmy môžu v najbližších rokoch bojovať nielen s lacnejšou konkurenciou, ale aj s lepšie financovaným priemyselným blokom. A to je pre Európu oveľa vážnejší problém než ďalší lacný elektromobil v showroome.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita