Cestovanie vesmírom sa stáva zas o niečo jednoduchším a rýchlejším, vedci totiž učinili ohromujúci objav a v našom hviezdnom systéme objavili vesmírne diaľnice. Takéto kozmické potrubie tiež lepšie vysvetľuje nestálosť komét, informuje Phys.org.

Kozmická diaľnica

Medzinárodný tím srbských a amerických vedcov na čele s doktorkou Natašou Todorović objavil nečakané štruktúry v našom hviezdnom systéme, ktoré sa skladajú z gravitačných zakrivení. Tie formujú variety – priestorové tvary, ktoré v tomto prípade fungujú ako vesmírne diaľnice a vysvetľujú, prečo také veľké množstvo komét a asteroidov končí dopadom na najväčšiu planétu našej slnečnej sústavy Jupiter.

K objavu použili Ľapunovov rýchly indikátor a dynamickú kvantitu, pomocou ktorej je možné detegovať chaos v ideálnom aj reálnom systéme. Pomocou tohto presného a dobre odskúšaného numerického nástroja zachytili nestability pôsobiace na objekty systému počas dlhých časových intervalov.

Mapa oblúkových gravitačných štruktúr medzi pásmom asteroidov a Neptúnom. Objekty na stabilných varietách sú označené svetlou farbou, kým tie tmavšie označujú trajektórie mimo nich. Zdroj: Todorović a spol. / ScienceAdvances

Tím vytvoril simuláciu nehmotných testovacích častíc, z ktorých niekoľko desiatok sa priamo zrazilo s Jupiterom, kým 2000 z nich zmenilo svoju obežnú dráhu z eliptickej na neviazanú hyperbolickú a zamierili von zo Slnečnej sústavy. Veľké množstvo reálnych asteroidov a komét je týmito trasami ovplyvňované, z ktorých niektoré sú vymrštené dostatočne rýchlo na to, aby raz dosiahli iné hviezdy, túto štúdiu následne zverejnili.

Priestorové variety objavené tímom doktorky Todorovićovej pôsobia v orbitálnych časových škálach niekoľkých desaťročí, namiesto tradičných desiatok či tisícok miliónov orbitálnych cyklov. Najrýchlejšie z testovacích častíc dosiahli vzdialenosť Neptúna za menej než jednu dekádu a 100 AU (100-násobok vzdialenosti Zeme od Slnka) v priebehu necelého storočia, píše DailyMail.

V priestorových varietách sa nachádzajú aj známe libračné body, v ktorých dokáže teleso zotrvať na mieste vďaka vyrovnaniu gravitačných síl, ktoré na neho pôsobia. Skvelým príkladom využitia libračného bodu je sonda SOHO, ktorá už 25 rokov pozoruje Slnko.

ESA / NASA

Jednoduchšie cestovanie

Táto kozmická architektúra sa tiahne od pásu asteroidov medzi Marsom a Jupiterom až po Urán, ku ktorému sa objekt pomocou takejto diaľnice dokáže dostať za menej než desať rokov. To sa síce môže zdať ako dlhá doba, avšak kľúčovým je fakt, že k využitiu takýchto gravitačných prúdov nie je potrebné žiadne, alebo len minimálne množstvo paliva. Dôležité je len správne načasovanie, pretože vplyvom pohybu planét sa deformujú a menia aj tieto tunely.

NASA/ESA/G. Bacon (STScI)

Nie je preto prekvapením, že Jupiter napomáha rýchlemu transportu. Jeho gravitačnú asistenciu už v minulosti využili obe sondy Voyager, ktoré naďalej vykonávajú nové objavy a len nedávno detegovali záblesky elektrónov v medzihviezdnom priestore.

Tieto priestorové variety otvárajú nové možnosti nie len pre medziplanetárne cestovanie, ale aj jednoduchšie opätovné dobývanie Mesiaca. Napríklad misie Artemis sú navrhnuté tak, aby tieto variety počas letov aktívne využívali.