Výstavba veľkého priemyselného parku v Šuranoch neprináša len ekonomickú zmenu regiónu. Ešte pred tým, než sa územie definitívne premení na modernú priemyselnú zónu, odkrýva archeológom vrstvy dejín, ktoré siahajú od doby bronzovej až po včasný stredovek.

Ako v rozhovore pre TASR TV uviedol riaditeľ Archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay, práve Šurany dnes patria medzi najväčšie aktuálne archeologické výskumy na Slovensku. Odborníci skúmajú približne 100 hektárov územia a už teraz hlásia nálezy, ktoré výrazne presahujú bežný záchranný výskum pri stavebných projektoch.

Jedno miesto, viacero období

Najväčšiu pozornosť vzbudili pohrebiská a sídliská z viacerých historických etáp. Archeológovia narazili na nálezy zo staršej doby bronzovej, keltského obdobia aj zo 7. a 8. storočia, teda z času Avarského kaganátu a slovanského osídlenia.

Mimoriadne dôležité je najmä sídlisko s rozlohou približne 5 hektárov, ktoré sa spája práve s obdobím raného stredoveku. Ruttkay ho označil za výnimočné na slovenské pomery, keďže sa pri ňom nachádzajú aj pohrebiská. Takáto kombinácia umožňuje archeológom skúmať nielen samotné osídlenie, ale aj spôsob života, pochovávania a spoločenské vzťahy vtedajších komunít.

Výskum navyše odhalil lokalitu, kde sa na jednom mieste prekrývajú pohrebiská z 3 rôznych období. Pre odborníkov je to mimoriadne cenná situácia, pretože rovnaký priestor zjavne priťahoval ľudí opakovane počas dlhých storočí.

Nález z čias Marka Aurélia

Šurany však podľa archeológov ešte nepovedali posledné slovo. Ruttkay avizoval, že odborníci pripravujú prezentáciu exkluzívneho náleziska z obdobia cisára Marka Aurélia. Podľa jeho slov môže ísť o senzáciu a objav európskeho významu.

Detaily zatiaľ neboli zverejnené, no už samotné zaradenie do obdobia rímskeho cisára Marka Aurélia naznačuje, že lokalita môže súvisieť s dobou, keď sa územie dnešného Slovenska nachádzalo na dôležitom kontakte medzi Rímskou ríšou a barbarským svetom za Dunajom.

Pozornosť vzbudil aj nález mamutieho kla starého približne 12 000 rokov. Hoci ide o úplne iný časový horizont než ranostredoveké sídliská, ukazuje, aké hlboké a rôznorodé stopy minulosti sa môžu nachádzať na jednom území.

Moderná archeológia už nie je len lopatka a štetec

Archeologický výskum dnes nestojí iba na ručnom odkrývaní nálezov. Ruttkay v rozhovore pripomenul, že súčasná archeológia využíva leteckú prospekciu, lidarové skenovanie krajiny, genetické analýzy aj izotopové metódy.

Práve tieto technológie zásadne menia možnosti výskumu. Z kostí možno získavať starobylú DNA, odhaľovať rodinné väzby, pôvod obyvateľov, migráciu, zdravotný stav či stravovanie. Archeológia tak už neodpovedá iba na otázku, kde ľudia žili a čo po sebe zanechali, ale aj kto boli, odkiaľ prišli a ako sa menili ich komunity.

Šurany nie sú jedinou významnou lokalitou tohtoročnej sezóny. Výskumy pokračujú aj na trase obchvatu Šale, kde odborníci odkryli pohrebiská zo staršej doby bronzovej, keltské sídliská a pohrebisko z 10. až 11. storočia. Archeológovia sa vrátia aj do neolitickej lokality Lehemby pri Vrábľoch, do Čertovej pece, rímskeho tábora v Iži či na veľkomoravské hradisko Bojná.

Výstavba moderných projektov tak opäť ukazuje paradox, ktorý archeológovia dobre poznajú. Práve tam, kde sa krajina mení najrýchlejšie, sa často objavia najstaršie dôkazy o jej minulosti.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda