Brusel chystá tvrdé nariadenie pre automobilky. Politici sa zľakli citlivého komponentu

V tomto texte boli použité materiály SITA.

Európska únia pripravuje nové pravidlá, ktoré môžu výrazne zmeniť fungovanie automobilového priemyslu. Brusel chce prinútiť výrobcov áut, aby pri vybraných polovodičoch nespoliehali iba na jediného dodávateľa a viac zohľadňovali odolnosť dodávateľských reťazcov.

Pripravovaná legislatíva má byť súčasťou nového balíka Chips Act 2, ktorý Európska komisia plánuje predstaviť už začiatkom júna. Cieľ je jasný: zabrániť situácii, pri ktorej by výpadok jednej firmy alebo geopolitické napätie opäť ochromili výrobu áut v Európe.

Podľa informácií z prostredia EÚ sa nové pravidlá dotknú veľkých automobiliek vrátane spoločností Volkswagen, Stellantis či Renault. V niektorých prípadoch budú musieť nakupovať čipy minimálne od dvoch rôznych dodávateľov.

Brusel tým reaguje na skúsenosti z posledných rokov, keď sa ukázalo, aké zraniteľné sú globálne dodávateľské reťazce. Pandémia COVID-19 spôsobila prudký nárast dopytu po elektronike a výrobcovia automobilov sa dostali na vedľajšiu koľaj. Nedostatok čipov následne spomalil produkciu áut po celom svete vrátane Európy.

Prvý európsky Chips Act vznikol práve ako reakcia na túto krízu. Jeho cieľom bolo posilniť výrobu polovodičov v Európe a pripraviť mechanizmy na riešenie budúcich výpadkov. Automobilky však vtedy nepodliehali najprísnejším povinnostiam týkajúcim sa prevencie rizík.

Európska komisia teraz podľa všetkého dospela k záveru, že dobrovoľné odporúčania nestačia. Nový návrh preto počíta so záväznejšími pravidlami, ktoré majú firmy prinútiť diverzifikovať riziko.

Hovorca Európskej komisie pre technologickú suverenitu Thomas Regnier uviedol, že pripravovaný zákon bude odrážať „dnešnú technologickú situáciu a geopolitické reality“. Návrh je podľa neho stále predmetom interných rokovaní a jeho finálna podoba sa ešte môže zmeniť.

Freepik/Gemini (Úprava redakcie)

Za tvrdším postojom Bruselu stojí aj rastúca obava z prílišnej závislosti Európy od Číny. Práve polovodiče sa v posledných rokoch stali jednou z hlavných zbraní technologického a obchodného súperenia medzi Washingtonom a Pekingom.

Pre Európu je problémom najmä fakt, že automobilový sektor patrí medzi strategické odvetvia ekonomiky. Výpadok dodávok čipov tak neznamená iba oneskorené dodávky áut, ale aj ekonomické škody, nižšiu výrobu a tlak na pracovné miesta.

Kríza okolo Nexperie vystrašila politikov

Jedným z hlavných impulzov pre pripravované pravidlá bola situácia okolo spoločnosti Nexperia. Holandského výrobcu čipov v roku 2019 prevzala čínska skupina Wingtech, ktorá je čiastočne vlastnená štátom.

Nexperia pritom patrila medzi významných dodávateľov polovodičov pre automobilový priemysel a v Európe mala podľa dostupných údajov približne 40-percentný podiel na trhu automobilových čipov.

Situácia sa výrazne vyostrila po tom, čo Spojené štáty zaradili Wingtech koncom roka 2024 na sankčný zoznam. Holandská vláda následne dočasne prevzala kontrolu nad Nexperiou, aby zabránila presunu technológií do Číny.

Krátko nato Peking zastavil export čipov Nexperia vyrábaných v Číne. Výsledkom bol ďalší nedostatok komponentov pre európske automobilky, ktorý opäť odkryl slabé miesta dodávateľských reťazcov.

Napätie sa podarilo zmierniť až po čiastočnom uvoľnení obchodných sporov medzi USA a Čínou a obnovení exportu minulý rok. V Bruseli však táto epizóda zjavne zanechala silný odkaz — Európa nechce, aby budúcnosť jej automobilového priemyslu závisela od jedinej firmy alebo jednej krajiny.

Ak sa nový Chips Act 2 podarí schváliť, automobilky budú musieť výrazne prehodnotiť spôsob, akým nakupujú polovodiče a plánujú svoje dodávateľské reťazce. Pre európsky priemysel to môže znamenať vyššie náklady, ale zároveň aj väčšiu odolnosť voči budúcim krízam.

Čítajte viac z kategórie: Tech