Legendárne sovietske raketoplány Buran sú konečne na predaj a Rusko má možnosť dostať ich naspäť do svojich rúk. Má to však jeden háčik.

Bohatý Kazach, ktorý jeden z nich vlastní, nechce peniaze. Od Ruska požaduje lebku posledného kazašského chána, informuje Futurism.

Pre prosperitu kazašského ľudu

Dauren Musa si privlastnil raketoplán Burja, v poradí druhý orbitálny raketoplán Buran. Sovietsky zväz jeho konštrukciu dokončil na asi 95 % a od svojho orbitálneho letu ďaleko nemal, o program však sovietska vláda stratila záujem.

Raketoplán Burja je podľa Musu najdôležitejší ruský artefakt, ktorý sa v Kazachstane nachádza a len tak ho nevráti. Výmenou zaň požaduje lebku posledného kazašského chána.

Kenesary Kasymov však prišiel o život už v roku 1847.

Vtedy došlo k odťatiu jeho hlavy protivníkom, pričom lebku poslal do Ruska. Oficiálni ruskí predstavitelia ale tvrdia, že jej lokalita nie je známa.

A to je pochopiteľné, keďže držať v skladoch muzeí lebky všetkých chánov, cárov, kráľov a iných zemepánov, nie je jednoduché.

Prečo vôbec vlastní raketoplán?

Ako je ale možné, že sa dostal raketoplán Burja do vlastníctva kazašského podnikateľa?

Podľa Ars Technica bola hlavným dodávateľom programu Buran spoločnosť RSS Energia. Neskôr vznikla jej dcérska spoločnosť, ktorá mala spravovať majetky v Bajkonure a v roku 2004 presunula dva raketoplány Buran firme RSE Infrakos.

RSE Infrakos ich zase dala rusko-kazašskej spoločnosti JSC KRISP Aelita. Napokon, v roku 2011, kúpil Dauren Musa podiely v tejto spoločnosti a premenoval ju na RSC Baikonur.

Vlastníctvom raketoplánov sa však momentálne zaoberá kazašský súd.

Musa však v rozhovore pre portál Karavan.kz povedal, že súdny proces sa tiahne už tri roky a je pripravený potiahnuť problematiku až na medzinárodný súd. Tam chce údajne odhaliť byrokraciu súdneho systému v Kazachstane.

Jedinečný exponát

Kým americké Raketoplány sa pýšia v múzeách, tie sovietske sú ponechané napospas osudu v Kazachstane a ich záchrana je v nedohľadne. Nešlo pritom len o obyčajné kópie a ich na pohľad identický vzhľad je výsledkom rovnakých technických požiadaviek.

Raketoplán USA slúžil celé desaťročia a napriek dvom hrôzostrašným nehodám ide o jeden z najikonickejších kusov kozmickej techniky s neskutočnou cenou.

Aj Buran sa ale mohol pochváliť niekoľkými výhodami – jeho tepelný štít nestrácal tak veľké množstvo dlaždíc a nosnú raketu Energija bolo možné použiť i samostatne.

V tomto dizajn amerického Raketoplánu mierne „zaostal“, keďže ho do vesmíru vynášali dva prídavné nosiče na pevné palivo a vlastné raketové motory RS-25, ktoré čerpali palivo z obrovskej oranžovej nádrže pripevnenej o spodnú časť stroja.

Raketoplány ešte možno ožijú

Raketoplány USA aj Ruska ostávajú už len v spomienkach, očakáva sa ale ich nahradenie menšími, cenovo výhodnejšími a spoľahlivejšími, ako je napríklad Dream Chaser. Jeho dizajn je pritom inšpirovaný sovietskym testovacím raketoplánom BOR-4.