Europa, jeden z mesiacov Jupitera a zároveň šiesty najväčší mesiac v našej Slnečnej sústave, má nielen vlastný oceán, ale pod jeho povrchom sa nachádza aj sneh, ktorý je dolu hlavou, informuje ScienceAlert. Opačné je aj jeho chovanie a vedcov jeho podstata zaujala natoľko, že jej venovali vlastnú štúdiu.

Proces podobný Zemi

Pod ľadovou kôrou Europy sa podľa vedcov nachádzajú ľadové kryštály, ktoré tvoria hmotu kombinujúcu vlastnosti tekutej vody a ľadu. Náhodne usporiadané kryštály ľadu v tejto forme totiž dokážu naďalej tiecť. Takýto jav sa prirodzene vyskytuje dokonca aj na Zemi, či už pod ľadom alebo v tečúcich riekach počas zimy.

Výsledky však naznačujú, že má Europa vo svojich oceánoch oveľa menej soli, než si odborníci pôvodne mysleli. Práve množstvo soli v tamojších vodách je extrémne dôležité pri hľadaní života a potenciálne obývateľných svetov, ktoré môžu priniesť v tomto hľadaní reálne výsledky, vysvetľujú vedci v štúdii zverejnenej v žurnále Astrobiology.

Práve tento mesiac je pre astrobiológov jedným z najzaujímavejších, keďže má oceány hlboké neuveriteľných 60 až 150 km, píše NASA. Tie pokrýva ľadová vrstva s hrúbkou 15 až 25 km a vedci predpokladajú, že má napriek svojej veľkosti dvakrát viac vody, ako celá planéta Zem. Aj preto plánujú vesmírne agentúry niekoľko sond, ktoré mesiac preskúmajú v bezprecedentných detailoch.

Nízky teplotný gradient

Odborníci Europu prirovnávajú k Antarktíde, ktorá má takisto nízky teplotný gradient. To znamená, že s hĺbkou sa teplota vody mení len málo, čo umožňuje vznik spomínanej formy ľadu a to najmä v okolí prasklín či tenších vrstiev povrchového ľadu. Po sformovaní tieto čiastočky plávajú nahor a pripomínajú opačné sneženie.

Pomer soli v rôznych typoch ľadu na joviánskom mesiaci môže ovplyvniť jeho pevnosť a tiež sondu Europe Clipper. Tá má odštartovať v roku 2024 na rakete Falcon Heavy spoločnosti SpaceX a pod povrch Europy nazrie pomocou radaru, avšak práve tento radarový prieskum môže ovplyvniť štruktúra ľadu.

Nejedná sa pritom o jedinú sondu mieriacu na Europu – ešte pred ňou má v roku 2023 odštartovať na európskej rakete Ariane 5, sonda JUICE. Tá ale mieri hneď k niekoľkým mesiacom Jupitera a jej misia potrvá najmenej do roku 2024, vysvetľuje Európska vesmírna agentúra.