Hviezda Betelgeuse je druhá najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a aktuálne 7 najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe. Táto gigantická hviezda sa vďaka svojmu atypickému správaniu stala ústrednou postavou mnohých výskumov.

Najnovšia štúdia ukázala, že hviezda výrazným spôsobom zvýšila svoj jas, pričom dosiahla až 156 % svojho normálneho jasu. V čase písania článku dosahuje zhruba 142 % svojho normálneho jasu, upozorňuje portál ScienceAlert.

To u mnohých vyvolalo špekulácie, že Betelgeuse plánuje prejsť supernovou. Žiaľ, nový výskum naznačuje, že počas nášho života zrejme neuvidím výbuch tejto hviezd. Hoci je Betelgeuse na pokraji svojej smrti, k výbuchu nedôjde zrejme skôr ako za 100 000 rokov.

Podľa vedcov je súčasné správanie hviezdy s najväčšou pravdepodobnosťou len akési pokračovanie kolísania jasu, ktoré začalo v polovici roku 2019 a pokračovalo začiatkom roku 2020. O tejto udalosti sme informovali vo viacerých článkoch:

• Záhada hviezdy Betelgeuse vyriešená. Konečne vieme, čo spôsobilo jej extrémny pokles jasu
• Betelgeuse nakoniec nevybuchne. Vedci konečne vysvetlili, prečo sa správala zvláštne
• Mesiace strašila vedcov. Konečne vieme, prečo hviezda Betelgeuse tak šokujúco znížila svoju svietivosť

Čo vieme o tejto hviezde?

Betelgeuse je 700 svetelných rokov vzdialený červený obor. V minulosti však šlo o absolútne hviezde monštrum, teda modro-bielu hviezdu typu O – najhmotnejšia kategória hviezd. Život hviezdy je teda veľmi krátky, hmotné hviezdy prídu o svoje zásoby vodíka skôr ako hviezdy menšieho hmotnostného rozsahu, pričom podľa zistení je hviezda aktuálne stará len zhruba 8 až 8,5 milióna rokov.

NASA/Hubble

Hviezda však zmenila svoj spektrálny typ, pretože takmer úplne vyčerpala svoje zásoby vodíka a aktuálne v nej dochádza k fúzii hélia. To spôsobilo, že sa hviezda nafúkla do 764-násobku veľkosti a 19-násobku hmotnosti Slnka a stal sa z nej červený obor.

Časom však vyčerpá všetky svoje zásoby paliva, prejde supernovou, odhodí všetok vonkajší materiál a transformuje sa na neutrónovú hviezdu.

Ak by hviezda prešla supernovou, prvým znakom by bola detekcia neutrín, ktoré je však extrémne náročné zaznamenať. Tieto elementárne častice sú totiž veľmi zvláštne – nenesú elektrický náboj nepôsobí na ne silná a ani elektromagnetická interakcia a s hmotou interagujú jedine prostredníctvom slabej interakcie a gravitácie.

Zaujímavosťou je aj to, že tieto elementárne častice dokážu prechádzať hmotou bez akejkoľvek reakcie. Ak by sme chceli napríklad zachytiť aspoň polovicu neutrín prichádzajúcich zo Slnka, potrebovali by sme na to kus olova s hrúbkou jedného svetelného roka.

Alpha Orionis - Betelgeuse je druhá najžiarivejšia hviezda súhvezdia Orion. Toto je snímka z teleskopu ALMA z roku 2017.

Ďalej by podľa portálu ExtremeTech dorazilo svetlo z explózie, ktoré by mohlo spraviť hviezdu až 100 000-krát jasnejšou. To znamená, že hviezda by na nočnej oblohe niekoľko mesiacov svietila o polovicu jasnejšie ako Mesiac.

Ak by sa niečo takéto podarilo spozorovať v „priamom prenose“, astronómovia by získali obrovské množstvo kľúčových informácií o vývoji a živote hviezd. Ako sme však spomínali, zdá sa, že hviezda tak skoro nevybuchne a aktuálne zvýšenie jasu je len pokračovanie udalosti s názvom „Great Dimming“.

Betelgeuse je totiž polopravidelne premenná hviezda, čo znamená, že časom sa jej jas postupne mení a vo svojom 420 dňovom cykle kolíše v určitom rozmedzí. Najdlhší cyklus kolísania trval oko 5,9 roka.

Aktuálne sa vedci nazdávajú, že tento cyklus spôsobovaný expanziou a kontrakciou vo vnútri hviezdy sa skrátil na polovicu – jeden cyklus aktuálne trvá približne 200 dní. Viac informácií o aktuálnom výraznom zjasnení prinesú zrejme až ďalšie pozorovania.