V texte boli použité materiály TASR.

Európsky automobilový priemysel sa ocitol v bode, keď sa stretávajú politické ambície s technickými a ekonomickými limitmi. Plán EÚ znížiť emisie z nových áut o 55 % do roku 2030 a úplne ich eliminovať do roku 2035 sa mal stať symbolom zelenej transformácie. Lenže podľa lídrov najväčších výrobcov už tieto ciele nemožno považovať za realistické.

Na najbližšom stretnutí predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej s predstaviteľmi automobiliek má preto zaznieť zásadná debata o budúcnosti odvetvia.

V liste, ktorý podpísali generálny riaditeľ Mercedes-Benz Ola Källenius a šéf Schaeffleru Matthias Zink, sa jasne píše, že pri dnešnom tempe transformácie je splnenie plánov EÚ prakticky nemožné. Autori listu zdôraznili, že odhodlanie dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 trvá, no medzníky nastavené na roky 2030 a 2035 nereflektujú reálne podmienky na trhu ani geopolitické hrozby.

Európa sa rúti do slepej uličky

Najväčším problémom zostáva závislosť na Ázii. Európske automobilky dovážajú väčšinu batérií z Číny a Južnej Kórey, pričom domáci batériový priemysel sa rozbieha len postupne. K tomu sa pridáva nedostatočne rozvinutá nabíjacia infraštruktúra, ktorá vo viacerých krajinách brzdí širšie prijatie elektromobilov. Aj preto majú elektrické vozidlá v EÚ len približne 15 % podiel na predaji nových áut, zatiaľ čo dodávky sú ešte hlbšie pozadu s deviatimi percentami.

Výrobcovia upozorňujú aj na ekonomické faktory. Európske továrne bojujú s vyššími výrobnými nákladmi než konkurencia v USA či Číne, a to v čase, keď americké clá ešte viac komplikujú export na tamojší trh. Navyše čínske automobilky expandujú do Európy s agresívnou cenovou politikou a modelmi, ktoré dokážu osloviť zákazníkov atraktívnym pomerom ceny a výbavy. Európske značky sa tak ocitajú v dvojitej pasci: musia investovať obrovské sumy do vývoja elektromobilov, no zároveň čelia stále tvrdšej konkurencii zvonku.

Facebook/PoliciaSR/Unsplash (Úprava redakcie)

Otvorená zostáva aj otázka ťažkej dopravy

Regulácie EÚ tlačia na znižovanie emisií pri nákladných vozidlách a autobusoch, avšak ich elektrifikácia je ešte náročnejšia než pri osobných autách. Vyžaduje si batérie s obrovskou kapacitou, špeciálne nabíjacie siete a robustné logistické riešenia, ktoré dnes v praxi neexistujú v dostatočnom rozsahu.

Zástupcovia priemyslu preto žiadajú revíziu emisných cieľov. Tvrdia, že prísnejšie pravidlá a hrozba sankcií samé osebe neurychlia prechod k elektromobilite. Potrebné sú predovšetkým investície do infraštruktúry, výskumu batérií a vytvárania stabilných dodávateľských reťazcov v Európe.

Výsledok septembrového stretnutia s Ursulou von der Leyenovou môže určiť, či EÚ zostane pri pôvodnej vízii alebo či dôjde k úprave plánov smerom k realistickejšiemu harmonogramu. Nejde pritom len o ekológiu. V hre je konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu, jeho schopnosť čeliť čínskej expanzii a prežiť v čase, keď globálny boj o dominanciu v elektromobilite naberá na intenzite.

Ak EÚ nenájde vyvážený kompromis medzi ambíciou a realitou, riskuje nielen nesplniteľné ciele, ale aj oslabenie jedného z najdôležitejších pilierov svojho hospodárstva.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita