Na území Poľska boli objavené hrobky, ktoré môžu prepísať dejiny archeológie v regióne. Dvojica monumentálnych pohrebísk z mladšej doby kamennej bola odhalená počas prieskumu v Chlapowskom krajinárskom parku, konkrétne pri obci Wyskoć v oblasti Veľkopoľska. Objav vznikol vďaka tímu vedcov z Univerzity Adama Mickiewicza v Poznani, ktorí počas bežného prieskumu narazili na zvláštne trojuholníkové stavby. O objavne informoval portál Interesting Engineering.

Tieto prastaré pohrebiská boli okamžite označené ako „poľské pyramídy“ a podľa prvých zistení pochádzajú z obdobia približne 3500 rokov pred naším letopočtom. Patria tak k najstarším známym stavbám svojho druhu v regióne a sú zároveň považované za jedny z najväčších pravekých stavieb, aké boli kedy na poľskom území objavené.

Najstaršie a najväčšie praveké stavby v Poľsku

Pyramídy postavila tzv. lievikovitá kultúra, známa aj ako Funnelbeaker Culture. Ide o jednu z prvých poľnohospodárskych spoločností v Európe, ktorá stavala veľké megalitické hrobky pre výnimočných členov komunity. Táto kultúra bola prevažne egalitárna, no napriek tomu si niektorí jedinci vyslúžili mimoriadne pocty – podľa odborníkov išlo o vodcov, šamanov alebo duchovných. Hrobky boli orientované podľa svetových strán, čo naznačuje, že stavitelia mali poznatky o astronómii a zámerne pracovali s priestorovým usporiadaním a symbolikou.

Zespół Parków Krajobrazowych Województwa Wielkopolskiego

Masívne kamene vážili tony. Ľudia ich ťahali vlastnými silami

Jedna z odhalených stavieb dosahuje dĺžku až 200 metrov a výšku približne 4 metre. Stavba má typický predĺžený lichobežníkový tvar – široká a vysoká východná strana sa smerom na západ zužuje a znižuje, čím vzniká vizuálny efekt „chvosta“. Na stavbu boli použité kamene s hmotnosťou až 10 ton, pričom sa predpokladá, že ich ľudia premiestňovali pomocou sánok a čistej ľudskej sily.

Z doteraz známych informácií vyplýva, že ide len o tretí a štvrtý objav megalitických hrobiek tohto typu na území Poľska za takmer 100 rokov. Archeológovia preskúmali zatiaľ len jednu z piatich plánovaných lokalít, takže sa očakávajú ďalšie nálezy.

Aj keď sa zatiaľ nenašli žiadne telesné pozostatky, odborníci predpokladajú, že v hroboch boli pôvodne uložené telá vo vodorovnej polohe s nohami nasmerovanými na východ. Hrobové výbavy mohli obsahovať kamenné sekery, keramiku či typické hlinené nádoby, ktoré sa využívali napríklad na uskladnenie ópia.

Zespół Parków Krajobrazowych Województwa Wielkopolskiego

Archeológovia ešte len začínajú. Objav môže byť ešte väčší

Podľa archeológov ide o unikátny dôkaz, že ľudia žijúci pred tisíckami rokov boli schopní staviteľsky aj spoločensky pokročilých činov. Zložitosť architektúry, orientácia stavieb a ich rozsah naznačujú, že pokrok sa v dejinách ľudstva neodvíja vždy lineárne. Táto dávna civilizácia bola oveľa vyspelejšia, než sa dosiaľ predpokladalo.

Čítajte viac z kategórie: Novinky