Vedcom sa podarilo identifikovať 140 000 budúcich hviezdotvorných regiónov, v ktorých majú začať v budúcnosti vznikať úplne nové hviezdy. Ako informuje Universe Today, k tomuto objavu sa dopracovala umelá inteligencia v podobe strojového učenia a odhaľuje desivú realitu o veľkosti a aktivite vo vesmíre.

Galaxia stále žije

Strojovému učeniu sa podarilo identifikovať tak obrovské množstvo regiónov, v ktorých majú v budúcnosti vznikať nové hviezdu, pomocou dát z rádioteleskopu Nobeyama. Čo je však skutočne zaujímavé je fakt, že týchto 140 000 molekulárnych mračien umelá inteligencia našla len v jednom jedinom kvadrante našej galaxie, teda ich môže byť v jej zvyšku niekoľkonásobne viac.

Tím vedcov, ktorý s týmto objavom prišiel, však s výskumom neskončil a chcú aplikovať podobnú metódu aj na dáta z ďalších teleskopov, ktoré sú schopné pozorovať inú časť oblohy a teda aj našej galaxie. Pomôcť im môže napríklad rádioteleskop ALMA alebo Square Kilometer Array, pričom aj keď trénovanie systému trvalo pomerne dlho a bolo náročné, analýza ďalších dátových setov bude oveľa jednoduchšia.

National Astronomical Observatory of Japan/Nobeyama Radio Observatory

Ako vysvetľujú vedci pre EurekAlert, v hľadaní týchto hviezdotvorných regiónov pomohli dáta o oxidu uhoľnatom (CO). Umelá inteligencia pomohla pomocou týchto dát určiť vzdialenosť mračien s CO, ich veľkosť, hmotnosť a nakoniec zmapovala aj ich rozmiestnenie v prvom kvadrante Mliečnej cesty.

Objavili neviditeľnú galaxiu

Vedcom sa len nedávno podarilo pomocou observatória ALMA objaviť neviditeľnú galaxiu, ktorá vznikla len približne 2 miliardy po vzniku vesmíru. Bola označená ako hviezdotvorná. Hviezdy v nej totiž ešte len vznikajú a tvoria ju prevažne gigantické mračná plynu, čo je jedným z dôvodom, prečo bolo tak komplikované tento objekt pozorovať.

Dôležitý pohľad na galaxiu

Tento objav je kľúčový aj z hľadiska celkového mapovania našej galaxie, ktoré je nesmierne náročné práve kvôli tomu, že sa v nej nachádzame. Zmapovanie hviezdotvorných regiónov vo všetkých kvadrantoch môže pomôcť s vyhotovením kompletnej mapy Mliečne cesty z „vtáčej perspektívy“.

Doterajšie mapy tohto typu sú veľmi nepresné, keďže astronómovia nachádzajú ďalšie a ďalšie štruktúry a vlastnosti, ktoré od základov menia naše vnímanie tohto kozmického zhluku hviezd, hmlovín a čiernych dier. V štúdii, ktorej výsledky boli zverejnené v žurnále PASJ, vedci dodávajú, že sa podarilo aplikovať strojové učenie v mnohých ďalších vedeckých oblastiach.

Hviezdotvorné mračná vedcov občas prekvapia, čo je aj nedávny prípad hviezdy X3a, ktorá sa nachádza uprostred galaxie, kde podľa pôvodných predpokladov nemalo nič prežiť. Zaujímavé je, že je táto hviezda neuveriteľne mladá – má len niekoľko tisíc rokov a autori štúdie dodávajú, že mali s jej nálezom pomerne veľké šťastie.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP