Európsky štát musí riešiť rádioaktívny problém. 16,5 tony nebezpečného odpadu pošle k susedom

Nórsko stálo pred zásadnou technologickou výzvou: ako bezpečne a dlhodobo uskladniť jadrový odpad z výskumných reaktorov, ktorý sa zhromažďoval viac ako šesť desaťročí. Celkovo ide o približne 16,5 tony vyhoreného paliva z lokality Halden a Kjeller, informuje v tlačovej správe spoločnosť Studsvik.

Odpad sa vo svojej súčasnej podobe nemôže jednoducho uložiť do trvalého úložiska. Nórsky štátny orgán pre vyraďovanie jadrových zariadení (NND) preto uzatvoril kľúčovú dohodu so švédskou technologickou spoločnosťou Studsvik, ktorá prevezme kompletný manažment tohto špecifického materiálu.

Jadrový odpad najprv spracujú

Najväčšou technologickou prekážkou pri nórskom jadrovom odpade je jeho rôznorodosť a chemická nestabilita. Nórsky inventár totiž obsahuje palivo z kovového uránu, hliníkom obalené palivové články a rôzne experimentálne zmesi.

Kovový urán je vo svojej čistej forme vysoko reaktívny, čo predstavuje riziko pri dlhodobom skladovaní. Aby bol materiál pripravený na dočasné uskladnenie a neskoršie konečné uloženie, musí prejsť kritickým procesom spracovania.

Švédska spoločnosť Studsvik využíva vo svojich licencovaných zariadeniach pri meste Nyköping špeciálne postupy, z ktorých najdôležitejšií je riadená oxidácia kovového uránu. Tento chemicko-technologický proces premení reaktívny kovový urán na stabilnejšiu oxidovú formu.

Oxidovaný urán je nepomerne stálejší, nepodlieha takej rýchlej degradácii a spĺňa prísne medzinárodné bezpečnostné normy pre trvalé podzemné úložiská. Okrem oxidácie podstúpi každý kus paliva podrobnú inšpekciu a fyzikálno-chemické ošetrenie prispôsobené jeho typu.

Celý projekt je navrhnutý ako komplexný logistický a technologický cyklus. Palivo sa najskôr bezpečne vyzdvihne v Nórsku a prepraví v špeciálnych certifikovaných kontajneroch do Švédska. V zariadeniach Studsvik prebehne diagnostika, spracovanie a dočasné skladovanie.

Po dokončení úprav a príprave nórskeho trvalého úložiska sa stabilizované palivo prepraví späť do Nórska. Tento proces stavia na viac ako desaťročnej spolupráci oboch strán, pričom Studsvik už v roku 2021 spracovával kovové uránové palivo z reaktora JEEP I.

Až do roku 2055

Realizácia celého zámeru sa začína okamžitou štúdiou uskutočniteľnosti. Táto predbežná fáza presne definuje postupy zberu, transportu, manipulácie vo Švédsku a harmonogram návratu.

Westinghouse nuclear

Na základe výstupov zo štúdie dohodnú partneri detailný projektový plán a rozpočet, pričom jednotlivé etapy budú podliehať schvaľovaniu a povoleniam od regulačných úradov oboch krajín. Hlavný objem prác a transportov je plánovaný na najbližšie dve desaťročia, pričom predpoklad je, že väčšina paliva bude vo Švédsku do roku 2035.

Zmluvný rámec projektu je stanovený až do roku 2055. Celková odhadovaná hodnota kontraktu pre Studsvik sa pohybuje v rozmedzí 3 až 4 miliárd švédskych korún (SEK). Minimálny zmluvný záväzok Nórska je stanovený na približne 875 miliónov SEK. Zmluva zahŕňa aj pevný ročný poplatok za projektový manažment, plnenie regulačných požiadaviek, zaistenie bezpečnosti a rezerváciu skladovacích kapacít.

Čítajte viac z kategórie: Novinky