Ukrajinské F-16 narazili na väčší problém než Rusi. Až polovica z nich je mimo služby

Dodávky západných stíhačiek F-16 Fighting Falcon mali zásadne zmeniť pomer síl na ukrajinskom nebi a posilniť ochranu pred ruskými raketovými útokmi. Realita bojového nasadenia však naráža na tvrdé logistické limity. Ukrajinská flotila týchto strojov sa ocitla v hlbokej prevádzkovej kríze, ktorá priamo ohrozuje jej schopnosť chrániť vzdušný priestor.

Kombinácia extrémneho operačného tempa, akútneho nedostatku riadených striel vzduch-vzduch a kolabujúceho systému servisnej podpory spôsobuje, že veľká časť lietadiel nemôže vzlietnuť do akcie. Technologické výzvy moderného letectva pritom zasahujú celý svet, pričom aj najmodernejšie stroje čelia novým hrozbám, čo ukazuje napríklad to, ako Číňania vyvíjajú špeciálne systémy schopné zachytiť stealth stíhačky F-35.

Podľa zistení denníka The Wall Street Journal je v súčasnosti viac ako 50 % ukrajinských stíhačiek F-16 v takzvanom „servisnom vákuu“. Západné vojenské zdroje varujú, že pri súčasnom tempe opotrebovania a pomalých opravách by Ukrajina mohla vyčerpať všetky dostupné stroje ešte pred koncom roka.

Servisný lievik v Belgicku a extrémne meškania

Základným kameňom údržby ukrajinských lietadiel sa stala zmluva, ktorú americký Pentagon podpísal v hodnote približne 235,5 milióna dolárov s belgickou spoločnosťou Sabena Aerospace Engineering. Táto firma zabezpečuje strednú a generálnu údržbu drakov lietadiel aj prúdových motorov. Kapacity európskeho servisného strediska však zjavne nestačia na pokrytie vojnových potrieb.

Zatiaľ čo bežná fázová inšpekcia stíhačky F-16 v Spojených štátoch trvá zvyčajne 2 až 6 týždňov, v belgických zariadeniach sa tento proces naťahuje až na neuveriteľných 40 týždňov. Lietadlá tak trávia takmer trištvrte roka mimo bojiska, pričom dôvodom nie je len samotná práca technikov, ale predovšetkým čakanie na náhradné diely a logistické prieťahy.

Ukrajina doteraz získala odhadom 40 až 50 kusov F-16, pričom medzinárodná koalícia Dánska, Holandska, Belgicka a Nórska prisľúbila celkovo okolo 110 lietadiel. Časť z nich však slúži na výcvik pilotov v zahraničí a minimálne 5 strojov už bolo podľa otvorených zdrojov stratených v boji alebo pri nehodách. Každý neprevádzkyschopný stroj tak drasticky znižuje celkovú silu ukrajinskej letky.

Rakety dochádzajú, piloti musia riskovať s kanónom

Okrem problémov s mechanickými komponentmi trápi ukrajinské letectvo kritický deficit munície. Stíhačky spotrebúvajú obrovské množstvo pokročilých rakiet krátkeho dosahu AIM-9 Sidewinder a striel stredného dosahu AIM-120 AMRAAM pri zostreľovaní ruských riadených striel a útočných bezpilotných lietadiel.

Západné zásoby týchto striel sú však celosvetovo napäté, pretože rovnaké rakety AMRAAM využívajú aj pozemné systémy protivzdušnej obrany NASAMS. Ukrajinskí piloti sú preto nútení muníciou šetriť. V núdzových prípadoch musia na ničenie cieľov používať interný 20 mm šesťhlavňový kanón M61 Vulcan, čo si vyžaduje nebezpečné priblíženie k cieľu na tesnú vzdialenosť.

Kyjev sa snaží situáciu riešiť nasadením lacnejších laserom navádzaných rakiet APKWS II s kalibrom 70 mm, no ich masové využitie v praxi je zatiaľ obmedzené. Ukrajina zároveň rokuje o urgentných dodávkach desiatok tisíc nábojov do kanónov, aby dokázala udržať obranu funkčnú.

Ukrajina Air Force

Nová vlna prúdových dronov zvyšuje tlak

Tlak na stíhacie letectvo prudko rastie aj pre zmenu ruskej taktiky. Rusko začalo vo veľkom nasadzovať modernizované drony s prúdovým pohonom typu Geran-4 a Geran-5. Kým v júni ich vyslalo približne 350, v septembri ich počet prekročil hranicu 2 000 kusov.

Tieto prúdové bezpilotné stroje dosahujú rýchlosť až 600 km/h, čo znemožňuje ich zachytávanie pomalšími vrtuľovými dronmi alebo mobilnými pozemnými skupinami s guľometmi. Zodpovednosť za ich likvidáciu tak padá takmer výhradne na pilotované stíhačky F-16 a MiG-29.

Každý vzlet proti takejto hrozbe však pridáva letové hodiny starším drakom verzií F-16AM/BM, ktoré Ukrajina dostala z prebytkov európskych armád. Lietadlá rýchlejšie dosahujú predpísaný limit 400 letových hodín, po ktorom musia povinne zamieriť na dôkladnú technickú previerku.

Alternatívy v nedohľadne

Ukrajinské letectvo má len obmedzené možnosti, ako výpadok F-16 kompenzovať. Pôvodné sovietske stroje MiG-29 a Su-27 sú síce jednoduchšie na poľnú údržbu, no ich počet neúprosne klesá a trpia nedostatkom náhradných dielov aj modernej avioniky.

Prvé dodávky francúzskych lietadiel Mirage 2000-5F prichádzajú len po jednotlivých kusoch, čo na pokrytie výpadku nestačí. Perspektívnejšie švédske stíhačky JAS-39 Gripen C/D dorazia najskôr začiatkom roka 2027 a modernejšia verzia Gripen E až v roku 2029.

Pre Ukrajinu tak zostáva americká platforma F-16 jedinou reálnou chrbticou obrany na najbližšie mesiace. Pokiaľ západní partneri neurýchlia servisné procesy a nezabezpečia plynulý prísun náhradných dielov a munície, vzdušný štít nad ukrajinskými mestami sa môže ocitnúť v kritickom ohrození.

Čítajte viac z kategórie: Novinky