Radiátory ešte nemusíš zapínať. Prepočítali sme, kedy na jeseň kúri klimatizácia lacnejšie než plyn

Keď sa na jeseň ochladí, prvá reakcia Slovákov je zapnúť kotol a radiátory. Ak však už doma máš modernú nástennú klimatizáciu, môže byť počas miernejších dní lacnejším zdrojom tepla. Nie preto, že by bola elektrina lacnejšia než plyn. Nie je. Rozhoduje spôsob, akým klimatizácia teplo vyrába.

Klasický elektrický konvektor spotrebuje približne 1 kWh elektriny na dodanie 1 kWh tepla. Klimatizácia s funkciou vykurovania je však tepelné čerpadlo vzduch-vzduch. Pri vykurovacom faktore COP 4 dokáže z jednej kWh elektriny dodať približne štyri kWh tepla.

Prepočítali sme preto jednoduchý jesenný model: domácnosť potrebuje 10 kWh tepla denne, teda 300 kWh za 30 dní. Porovnali sme klimatizáciu pri COP 3 a COP 4, kondenzačný plynový kotol a obyčajný elektrický konvektor.

Použili sme koncové ceny elektriny pre domácnosti v sadzbe DD2 z integrovaného cenníka Energetiky Slovensko/ZSE pre rok 2026 a regulované ceny plynu SPP pre tarify D2 a D3. Elektrina sa podľa distribučného územia mierne líši.

Elektrina je drahšia. Klimatizácia jej však potrebuje zlomok

Pri domácnosti s adresnou energopomocou stojí jedna kWh elektriny v bežnej jednopásmovej sadzbe DD2 približne 0,1688 až 0,1779 eura podľa distribučného územia.

Regulovaný SPP cenník pri plyne uvádza pri energopomoci cenu 0,05430 €/kWh v tarife D2 a 0,05295 €/kWh v D3. Obe čísla už zahŕňajú DPH. SPP odporúča D2 pri ročnom odbere nad 2 138 do 18 173 kWh a D3 pri spotrebe nad 18 173 do 42 760 kWh.

To však ešte neznamená, že plyn musí vyhrať. Plynový kotol nedokáže premeniť všetku energiu obsiahnutú v plyne na teplo v miestnosti. Pre model počítame s 95-percentnou účinnosťou moderného kondenzačného kotla.

Na dodanie 10 kWh užitočného tepla preto potrebuje približne 10,53 kWh energie v plyne.

Klimatizácia s COP 3 potrebuje na rovnaké teplo len 3,33 kWh elektriny. Pri COP 4 jej stačí 2,5 kWh. Elektrický konvektor potrebuje celých 10 kWh. Rozdiel je okamžite viditeľný na účte.

Pri našom modeli stojí kúrenie plynom s energopomocou približne 16,72 až 17,15 eura mesačne. Klimatizácia s COP 3 vychádza podľa regiónu na 16,88 až 17,79 eura.

Pri COP 3 je teda súboj prakticky remíza. Na západnom Slovensku môže byť klimatizácia oproti tarife D2 dokonca o pár centov lacnejšia, na východe bude mierne drahšia.

Úplne iný výsledok prichádza pri COP 4. Mesačný účet za rovnakých 300 kWh dodaného tepla klesne na približne 12,66 až 13,34 eura. Oproti plynu je to približne o 20 až 26 % menej.

Nie sú to desiatky eur mesačne, ak potrebuješ iba 10 kWh tepla denne. Práve preto nemá zmysel z klimatizácie robiť zázračný stroj na úspory. Pri prechodnom vykurovaní však vie byť najlacnejším zariadením, ktoré už doma máš.

Ilustračný obrázok (ChatGPT)

A potom je tu elektrický konvektor. Ten pri rovnakom množstve tepla spotrebuje 300 kWh elektriny a účet vychádza približne na 50,64 až 53,37 eura mesačne. Teda zhruba trojnásobok plynu.

Hranica je prekvapivo nízko. Rozhoduje COP okolo 3

Najzaujímavejšie číslo celého prepočtu nie je bod, v ktorom sa klimatizácia a plyn cenovo stretnú. Pri domácnosti s energopomocou musí klimatizácia podľa regiónu a plynovej tarify dosiahnuť reálny COP približne 2,95 až 3,19. Nad touto hranicou začína byť lacnejšia než plyn. Pod ňou vyhráva kotol.

Zaujímavý zvrat nastáva pri domácnostiach bez adresnej energopomoci. Elektrina síce zdražie, ale plyn zdražie relatívne výraznejšie.

V referenčnom cenníku vychádza elektrina DD2 bez energopomoci na približne 0,2060 až 0,2150 €/kWh, zatiaľ čo SPP účtuje pri plyne D2 0,07312 €/kWh a pri D3 0,07189 €/kWh. Bod zlomu tak klesne približne na COP 2,68 až 2,84.

Pri COP 3 by klimatizácia v našom modeli stála približne 20,60 až 21,50 eura mesačne, plyn asi 22,70 až 23,09 eura. Pri COP 4 sa klimatizácia dostáva na 15,45 až 16,13 eura.

Pozor na číslo z energetického štítku

Pri klimatizácii treba rozlišovať COP a SCOP. COP opisuje účinnosť pri konkrétnych prevádzkových podmienkach. SCOP je sezónny priemer vypočítaný pre celú vykurovaciu sezónu.

Európske pravidlá energetického označovania napríklad pri klasických split klimatizáciách zaraďujú vykurovaciu triedu A+ k SCOP od 4,0 do 4,6, A++ od 4,6 do 5,1 a A+++ od 5,1 vyššie. To však neznamená, že klimatizácia s SCOP 4 bude mať COP 4 každú hodinu.

Výkon ovplyvňuje vonkajšia teplota, nastavená vnútorná teplota, výkon kompresora, vlhkosť aj námraza na vonkajšej jednotke. Pri teplotách okolo bodu mrazu musí systém za určitých podmienok spúšťať odmrazovanie výmenníka, čo spotrebuje energiu navyše a znižuje výslednú účinnosť. Americké ministerstvo energetiky upozorňuje, že tvorba námrazy zhoršuje prestup tepla a odmrazovací cyklus nevyhnutne znižuje účinnosť tepelného čerpadla.

ChatGPT

Preto dáva kúrenie klimatizáciou najväčší ekonomický zmysel práve na jeseň a na jar, keď vonku ešte nie sú silné mrazy.

Fixné poplatky sme zámerne nepočítali

V prepočte porovnávame otázku: „Čím mám dnes vyrobiť ďalších 10 kWh tepla?“ Preto pracujeme s cenou spotrebovanej energie.

Mesačné fixné poplatky sme nepripočítavali. Ak už má domácnosť aktívny plyn aj elektrinu, zaplatí ich bez ohľadu na to, či jeden večer použije klimatizáciu alebo kotol.

Pri úplnom rozhodovaní, či si plyn ponechať, je výsledok iný. SPP má v roku 2026 pri energopomoci fixnú mesačnú platbu 8,88 eura pri D2 a 13,36 eura pri D3. Domácnosť, ktorá má plyn prakticky len kvôli vykurovaniu, by preto musela do dlhodobého porovnania započítať aj tento poplatok, servis kotla či komín.

Pre bežný jesenný večer je však odpoveď pomerne jasná. Ak máš modernú split klimatizáciu, vonku ešte nie je silný mráz a zariadenie sa reálne drží nad COP približne 3 až 3,2, plynový kotol už nemusí byť najlacnejším spôsobom, ako dostať teplo do miestnosti.

Čítajte viac z kategórie: Novinky