Kamera z obežnej dráhy odhalila na Marse nezvyčajné odtiene. Vedci vysvetľujú príčinu

Zoxidované železo vytvára typickú farebnú paletu Marsu, kvôli ktorej si vyslúžil svoju ikonickú prezývku Červená planéta. Prachové červené, okrové a hnedé tóny pokrývajú takmer celý jeho povrch. Najnovšie snímky z južnej polárnej oblasti však ukazujú úplne inú tvár tohto sveta. Zábery z obežnej dráhy odhalili víry ružovej, fialovej a tmavej farby, ktoré obklopujú masívny útvar známy ako Thyles Rupes.

Tento gigantický ľadový útes dosahuje výšku viac ako 1 kilometer a tiahne sa stovkami kilometrov naprieč južnou krajinou. Názov Rupes pochádza z latinčiny a označuje útes, zatiaľ čo Thyles odkazuje na mýtickú severskú krajinu zo starovekých legiend. Podobné fascinujúce procesy a chemické reakcie v extrémnych podmienkach ukazujú, aký rozmanitý vesmír v skutočnosti je, pričom aj na Zemi sa vedci snažia pochopiť správanie plynov v zemi, čo dokazuje aj projekt, kde Európa začala ukladať CO₂ hlboko pod morské dno.

Pohľad na túto časť Marsu vyvracia predstavu o jednotvárnom svahu z prachu a kamenia. Zložitá súhra atmosféry, sopečných hornín a sezónnych zmien vytvára scenérie, ktoré pripomínajú skôr abstraktné umelecké dielo než mŕtve teleso Slnečnej sústavy.

Tajomstvo nevšedných farieb a minerálov

Všetky farebné materiály, ktoré vidíš na nových snímkach, majú odlišný pôvod a chemické zloženie. Tmavšie nánosy vznikli v dávnej minulosti vďaka intenzívnej sopečnej činnosti, ktorá vyvrhla materiál z hlbín planéty a rozptýlila ho po okolí. Tento materiál je mimoriadne bohatý na minerály ako olivín a pyroxén.

Oba tieto minerály sa bežne vyskytujú aj v zemskom plášti. Olivín pozostáva z horčíka, železa a kremičitanov, zatiaľ čo pyroxény tvoria skupinu kremičitanových minerálov zložených prevažne z kremíka a kyslíka. Ich prítomnosť potvrdzuje, že vulkanická história Marsu mala v mnohom podobné základy ako tá naša.

Naopak, svetlomodré a bledé plochy, ktoré možno pozorovať v kráteroch a na svahoch, pokrýva zamrznutý oxid uhličitý. V blízkosti južného pólu tento suchý ľad pretrváva dokonca aj počas marťanskej jari, kedy vznikli publikované zábery. Zatiaľ čo hlavná polárna čiapočka sa nikdy úplne neroztopí, sezónna námraza z oxidu uhličitého sa neustále zväčšuje a zmenšuje podľa aktuálneho ročného obdobia.

Hra svetla, prachu a suchého ľadu

Výsledný čučoriedkový až fialový odtieň celej oblasti vzniká fascinujúcou kombináciou jemného prachu a námrazy. Táto scenéria však nie je statická a jej vzhľad sa mení v priebehu jediného dňa. Ranné nízke slnečné svetlo preniká cez rozptýlený prach v riedkej atmosfére a dopadá na kryštáliky zamrznutého oxidu uhličitého.

Keď sa čiastočky prachu premiešajú s tenkou vrstvou ľadu na povrchu, optické vlastnosti materiálu začnú odrážať svetlo pod špecifickými vlnovými dĺžkami. Výsledkom je vizuálny efekt, ktorý na kamerách z obežnej dráhy vytvára nezameniteľný fialový nádych. Na pravé poludnie, pri inom uhle dopadu slnečných lúčov, oblasť pôsobí opäť inak.

Tento dynamický proces dokazuje, že marťanská atmosféra stále aktívne formuje tvár povrchu. Aj keď je tlak vzduchu v porovnaní so Zemou zlomkový, neustály pohyb prachových zŕn a sublimácia ľadu dokážu radikálne zmeniť vnímanie celého regiónu.

Duny vymodelované nevyspytateľným vetrom

Detailné snímky odhalili aj prítomnosť rôznych typov piesočných dún. Na rozdiel od iných marťanských oblastí, kde sú duny jemne a presne vytvarované stabilným prúdením vzduchu, v okolí Thyles Rupes panujú chaotické a premenlivé vetry. Práve tie zabránili vytvoreniu dokonalých línií.

V regióne sa však nachádzajú takzvané barchanoidné hrebene, čo sú duny oblúkovitého tvaru, ktoré veľmi dobre poznáme aj zo zemských piesočných púští. Tieto štruktúry majú dva charakteristické hroty smerujúce v smere prevládajúceho vetra, čo geológom umožňuje presne rekonštruovať lokálne prúdenie atmosféry.

Prítomnosť dún v tesnej blízkosti ľadovcových polí ukazuje vzájomné prelínanie eolických a glaciálnych procesov. Jemný tmavý prach sa ukladá na zamrznutých plochách, absorbuje viac tepla zo Slnka a následne urýchľuje sublimáciu suchého ľadu pod ním, čo vedie k ďalšiemu zvetrávaniu.

Ako vznikol gigantický kilometer vysoký útes

Formácia Thyles Rupes patrí medzi najvýraznejšie geologické zlomy na južnej pologuli. Na Zemi vznikajú pohoria a tektonické zlomy neustálym pohybom litosférických dosiek, ktoré narážajú jedna do druhej a vyvrhujú horniny smerom nahor. Mars však doskovú tektoniku nemá a funguje v režime takzvanej stagnujúcej litosféry.

Celá kôra Marsu tvorí jednu súvislú dosku. Thyles Rupes preto s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol v dobe, kedy vnútro planéty postupne chladlo. Ako sa teleso ochladzovalo, jeho kôra sa sťahovala a zmenšovala svoj objem, čo spôsobilo obrovské vnútorné pnutie a vytlačenie určitých blokov hornín do výšky.

Pri pohľade priamo zhora je vidieť, ako útes doslova prerezáva staršie impaktné krátery na polovicu. Naopak, menšie krátery nachádzajúce sa na samotnom hrebeni vznikli až po vytvorení tohto masívu. Táto geologická postupnosť umožňuje vedcom presne určiť relatívny vek jednotlivých udalostí v histórii planéty.

Oko Európy na marťanskej orbite

Tieto mimoriadne detailné dáta priniesla sonda Mars Express, ktorú prevádzkuje Európska vesmírna agentúra (ESA). Sonda využíva pokročilú stereokameru s vysokým rozlíšením (HRSC), ktorá dokáže snímať povrch v plných farbách a v trojrozmernom formáte. Spolu s americkou sondou Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) tak vedci získavajú nepretržitý prísun nových informácií.

Mars Express obieha okolo susednej planéty už viac ako dve desaťročia a stále prináša kľúčové vedecké poznatky. Pomáha mapovať nielen rozloženie minerálov a zásob vodného ľadu pod povrchom, ale detailne sleduje aj sezónne kolobehy oxidu uhličitého a atmosféry.

Hoci je Mars z hľadiska globálnej geologickej a sopečnej aktivity považovaný za takmer neaktívny svet, jeho povrch stále skrýva obrovské množstvo nezodpovedaných otázok. Skúmanie jeho extrémnych pólov nám pomáha lepšie pochopiť, ako sa vyvíjajú kamenné planéty a čo všetko ovplyvňuje ich dlhodobú klímu.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda