Západ musí konať. Osem štátov spája sily proti novej ničivej zbrani, našli ju v citlivej oblasti

Nemecko spája osem členských štátov NATO okolo Baltského mora do novej skupiny, ktorá má zrýchliť reakciu na drony, sabotáže a ďalšie hybridné útoky. Impulzom sú opakované incidenty v regióne aj augustový pokus o útok na strategické letisko Leipzig/Halle, kde vyšetrovatelia našli drony spojené s vojenskou výbušninou.

Bezpilotné stroje už pre európske štáty nepredstavujú iba problém na ukrajinskom fronte. Objavujú sa nad letiskami, vojenskými objektmi a kritickou infraštruktúrou, pričom Baltské more zároveň za posledné roky zažilo sériu poškodení podmorských káblov a plynovodov.

Nemecko preto presadzuje vznik spoločnej rýchlej pracovnej skupiny pre obranu proti dronom a hybridným hrozbám.

Plán oznámil 28. augusta nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt po rokovaniach vo Flensburgu. Podľa agentúry Reuters má byť základom systému okamžitá výmena informácií medzi krajinami, aby dokázali na podozrivý incident reagovať skôr, než sa zmení na útok.

Spája všetkých osem členov NATO pri Baltskom mori

Baltské more dnes okrem Ruska obklopuje osem členov Aliancie. Ide o Nemecko, Dánsko, Poľsko, Švédsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko a Litvu.

Dôležitá je však jedna vec. Nejde zatiaľ o novú formálnu misiu NATO. Iniciatíva vzniká medzi samotnými štátmi a ich ministerstvami vnútra. Všetkých osem krajín je však členmi Aliancie a rovnaká zostava už spolupracuje aj na existujúcich projektoch NATO v Baltskom mori.

Nemecká vláda uvádza, že spoločná skupina nebude riešiť iba drony vo vzduchu. Dobrindt hovoril aj o hrozbách na mori, v kyberpriestore a proti kritickej infraštruktúre. Štáty majú okrem informácií vedieť medzi sebou rýchlejšie zdieľať aj dostupné schopnosti.

To môže byť zásadné napríklad pri dronoch nad prístavom alebo letiskom. Stroj môže byť zachytený radarom jednej krajiny, jeho elektronické stopy analyzované druhou a informácie o podobnom zariadení môžu mať bezpečnostné zložky úplne inde.

Výbušný dron pri vojenskom logistickom uzle

Nemecko pritlačilo na vznik novej skupiny po udalostiach na letisku Leipzig/Halle, jednom z najväčších nákladných letísk Európy a zároveň logistickom uzle využívanom pri vojenských dodávkach pre Ukrajinu.

Začiatkom augusta tam bol pri ukrajinskom nákladnom Antonove objavený dron vybavený profesionálnou výbušninou a rozbuškou. Nemecká federálna prokuratúra následne prevzala vyšetrovanie pre podozrenie z útoku na bezpečnosť štátu.

Vyšetrovatelia preverujú, či druhý dron nenarazil do nákladného lietadla DHL, ktoré následne pristálo v Hannoveri s menším poškodením. Desať dní po prvom incidente bol západne od letiska nájdený ďalší dron a približne 50 gramov látky, ktorú vyšetrovatelia považujú za vojenskú výbušninu hexogén.

DJI/Ministry of Defence of Ukraine (úprava redakcie)

Nemecko zatiaľ oficiálne nepovedalo, kto za pokusom stojí. Bezpečnostné zdroje citované nemeckými médiami podozrievajú ruské spravodajské služby, Moskva však zapojenie odmieta. Tento rozdiel je podstatný, pretože oficiálne pripísanie útoku Rusku zatiaľ nepadlo.

NATO už nad Baltom buduje ďalšiu vrstvu

NATO po poškodeniach podmorskej infraštruktúry spustilo misiu Baltic Sentry a po sérii narušení vzdušného priestoru pribudla Eastern Sentry, ktorá posilňuje protivzdušnú obranu východného krídla. Aliancia otvorene uvádza, že medzi jej nové priority patrí aj ochrana proti dronom.

NATO počas prvých skúšok nasadilo v Baltskom mori viac ako 70 bezpilotných systémov vo vzduchu, na hladine aj pod vodou. Ich úlohou bolo monitorovanie úzkych námorných trás, káblov a ďalšej kritickej infraštruktúry či sledovanie lodí ruskej tieňovej flotily.

Vo februári 2026 práve rovnakých osem krajín podpísalo dohodu o prechode projektu do druhej fázy. Namiesto experimentálnych flotíl majú postupne nasadzovať vlastné národné bezpilotné systémy, ktoré bude možné podľa potreby prideliť operáciám NATO.

Gemini

Nová protidronová skupina je však od Task Force X-Baltic oddelená. Jedna používa drony na sledovanie mora, druhá má pomôcť štátom brániť sa proti nepriateľským bezpilotným systémom a hybridným operáciám.

Zostreliť dron raketou za milióny nedáva zmysel

Samotné zdieľanie informácií pritom vyrieši iba prvú časť problému. Dron treba najskôr nájsť, identifikovať a následne bezpečne zneškodniť.

Práve tu Európa potrebuje kombinovať radary, pasívne rádiofrekvenčné senzory, rušičky, automatické kanóny, vlastné zachytávacie drony a pri najnebezpečnejších cieľoch klasickú protivzdušnú obranu.

Na FonTechu sme už podrobne rozobrali, prečo armády nechcú proti lacným dronom míňať rakety za milióny eur a aké lacnejšie vrstvy obrany dnes vznikajú. Pri ochrane civilných letísk je problém ešte komplikovanejší, pretože rušenie alebo streľba môžu ohroziť okolité lietadlá a obyvateľstvo.

Baltský región má navyše čo chrániť aj pod hladinou. Poškodenia telekomunikačných káblov a plynovodov v tejto oblasti sme rozoberali aj na FonTechu, pričom práve opakované incidenty boli jedným z dôvodov, prečo NATO spustilo Baltic Sentry.

Nový plán teda nie je jeden veľký „dronový štít“, ktorý by sa jednoducho zapol nad severnou Európou. Je to skôr vznik spoločnej siete štátov, senzorov, informácií a zásahových kapacít, ktoré majú reagovať skôr a koordinovanejšie než dnes.

A po udalostiach v Lipsku už Európa nerieši iba drony, ktoré niekto pozoruje pri vojenskej základni. Rieši stroje, ktoré môžu niesť skutočnú výbušninu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky