Pod Slovenskom má vzniknúť úložisko jadrového odpadu. Projekt za 10 miliónov sprevádza kauza

Predstav si technické zariadenie, pri ktorom nestačí garantovať bezpečnosť desať, päťdesiat alebo sto rokov. Musí fungovať aj v čase, keď z dnešných miest, ciest či elektrární nemusí zostať prakticky nič.

Presne s takým časovým horizontom pracuje výskum hlbinných úložísk vyhoreného jadrového paliva. Rádioaktívny materiál má zostať izolovaný od ľudí a životného prostredia celé tisícročia a pri bezpečnostných analýzach sa pracuje dokonca s obdobiami státisícov rokov. Najnovšie sa do tejto oblasti výraznejšie zapája aj Slovensko.

Technická univerzita v Košiciach upozornila na projekt X-Rock, v rámci ktorého vedci skúmajú správanie hornín a tesniacich materiálov vystavených dlhodobému teplu, tlaku a chemickým procesom. Vyvíjať chcú nové horninové kompozity a monitorovacie systémy so senzormi a prediktívnou analýzou. Projekt má rozpočet presahujúci 10 miliónov eur a trvať má do konca roka 2029.

Štát už roky počíta s tým, že hlbinné úložisko bude raz stáť priamo na Slovensku. V minulosti bolo vytypovaných päť perspektívnych oblastí a štyri z nich ležia na území Banskobystrického kraja.

Z jadrového odpadu sa stáva problém na celé generácie

Slovensko patrí medzi krajiny, ktorých energetika je výrazne postavená na jadre. S každým ďalším rokom prevádzky Mochoviec a Jaslovských Bohuníc však nevzniká iba elektrina, ale aj vyhorené jadrové palivo, s ktorým musí krajina bezpečne naložiť.

Dôležité je pritom rozlišovať medzi jednotlivými druhmi odpadu. Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov v Mochovciach je povrchovým zariadením určeným na konečné uloženie nízkoaktívnych a veľmi nízkoaktívnych pevných či spevnených odpadov. Vyhorené jadrové palivo je úplne iná kategória problému a konečné riešenie preň Slovensko zatiaľ nemá.

V súčasnosti sa používa medziskladovanie. To môže byť bezpečné celé desaťročia, jeho názov však prezrádza základný problém – má ísť o prechodné, nie konečné riešenie. Práve preto sa pripravuje hlbinné geologické úložisko.

V roku 2025 sa opäť otvorila diskusia o piatich lokalitách, ktoré boli na základe starších geologických analýz označené za perspektívne: centrálna časť Tribeča, južná časť Veporských vrchov, juhozápadná časť Stolických vrchov, východná časť Cerovej vrchoviny a západná časť Rimavskej kotliny. Štyri z piatich oblastí sa nachádzajú v Banskobystrickom kraji.

Podľa informácií STVR by mala byť konečná lokalita vybraná do roku 2030 a samotné úložisko chce štát vybudovať v ďalších desaťročiach. Už pri predbežnom výbere však vznikol spor so samosprávami. Banskobystrický kraj upozorňoval, že proces sa dotýka 32 obcí v okresoch Detva, Brezno, Poltár, Rimavská Sobota a Lučenec a kritizoval ich nedostatočné zapojenie. Ministerstvá argumentovali, že žiadna definitívna lokalita zatiaľ vybraná nie je a obce budú súčasťou ďalších povoľovacích procesov.

To dáva výskumu X-Rock oveľa konkrétnejší význam. Vedci neskúmajú materiál pre abstraktný zahraničný projekt. Výsledky môžu skončiť v bezpečnostných analýzach systému, ktorý raz vznikne pod slovenskou krajinou.

TUKE

Jeden kontajner nestačí

Pri hlbinnom úložisku sa nemožno spoliehať na jednu „nezničiteľnú“ schránku. Celý koncept stojí na viacnásobnej bariére. Ak časom degraduje jedna ochranná vrstva, rádioaktívny materiál má stále zadržiavať niekoľko ďalších. TUKE opisuje štyri základné úrovne: samotnú formu paliva, pevný kontajner, umelú tesniacu bariéru a nakoniec stabilný horninový masív v hĺbke stoviek metrov.

Výskum X-Rock sa sústreďuje najmä na posledné dve časti tejto skladačky. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra uvádza, že projekt má skúmať využitie domácich nerastných surovín. Jedným z plánovaných výstupov sú produkty na báze horninových zmesí, ktoré by mohli fungovať ako fyzikálno-geochemická bariéra. Vedci preto simulujú podmienky, aké by vznikali v okolí uloženého materiálu, a sledujú, ako sa bariéry menia pri tepelnom, mechanickom a chemickom zaťažení.

Nie je to detail. Vyhorené palivo po vybratí z reaktora stále produkuje teplo. Do hry vstupuje podzemná voda, pohyb chemických látok, tlak okolitej horniny aj extrémne dlhý čas. Materiál, ktorý vyzerá stabilne po ročnom laboratórnom teste, preto nemusí automaticky obstáť ako súčasť systému navrhovaného na tisíce rokov.

Práve preto sa fyzické experimenty kombinujú s modelovaním.

TUKE

Vedci musia predpovedať svet bez nich

Zaujímavou časťou X-Rocku je vývoj monitorovacích systémov. TUKE hovorí o senzoroch a prediktívnej analýze, ktoré majú sledovať stav úložiska. Tu je však potrebné vyhnúť sa nesprávnej predstave, že Slovensko uloží palivo pod zem a tisíce rokov bude na obrazovke sledovať zelenú kontrolku. Taký systém by nedával zmysel.

Aj fínska spoločnosť Posiva, ktorá stojí za najpokročilejším hlbinným úložiskom sveta Onkalo, upozorňuje, že životnosť senzorov je v porovnaní s časom potrebným na konečné uloženie veľmi krátka. Merania sú mimoriadne dôležité počas výskumu, výstavby a prevádzky, no dlhodobá bezpečnosť po uzatvorení zariadenia musí byť založená predovšetkým na pasívnych bariérach a vlastnostiach geologického prostredia, nie na elektronike, čerpadlách či ľudskej obsluhe. Práve tu vzniká najťažšia časť projektu.

Vedci musia z krátkodobejších meraní, laboratórnych experimentov, geologických údajov a fyzikálnych modelov odvodiť, ako sa celý systém bude správať v období, ktoré nemožno reálne odmerať jedným experimentom. Musí sa pritom rátať aj s udalosťami, ktoré dnes znejú extrémne. Posiva pri bezpečnostných analýzach skúma napríklad možné zemetrasenia či ďalšie zaľadnenia v časovom horizonte až milióna rokov.

Fíni ukazujú, aký dlhý maratón čaká Slovensko

Rozmery tejto úlohy najlepšie ukazuje Fínsko. Onkalo pri jadrovej elektrárni Olkiluoto sa nachádza približne 400 až 430 metrov pod zemou. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu má v súčasnosti približne desať kilometrov tunelov a ďalšie desiatky kilometrov majú pribúdať počas jeho budúcej prevádzky. Fínsko smeruje k spusteniu samotného konečného ukladania vyhoreného paliva v roku 2026.

K tomuto bodu sa pritom nedostalo za jedno volebné obdobie ani za desať rokov. Technológia sa vyvíjala a testovala celé desaťročia. Palivo bude uzavreté v robustných kontajneroch, umiestnené do otvorov vyvŕtaných v hornine a okolie bude vyplnené bentonitovým ílom. Pred nasadením skutočného paliva Fíni absolvovali komplexné skúšky celého procesu s testovacími kontajnermi.

Pre Slovensko je to dôležité varovanie pred predstavou, že hlbinné úložisko sa začne riešiť až v momente, keď budú medzisklady plné. Ak má zariadenie fungovať celé generácie, výber horniny, lokality, bariér a technológie musí začať desaťročia vopred.

Posiva Oy/Tapani Karjanlahti

Výskum za milióny má aj druhú, podstatne nepríjemnejšiu stránku

X-Rock však nevzbudil pozornosť iba vedeckou náplňou.

Investigatívne centrum Jána Kuciaka a Aktuality.sk v júni upozornili na okolnosti rozdelenia financií a výber niektorých partnerov projektu. Podľa ich zistení má súkromná spoločnosť Juhapharm získať približne 2,5 milióna eur, pričom sa pred projektom profilovala najmä v biomedicíne, dermatológii a estetickej oblasti. Ďalším súkromným partnerom je spoločnosť ZerumOne, ktorá má vyvíjať inteligentný monitorovací systém a podľa investigatívcov predtým nemala skúsenosti s geotechnickými procesmi alebo jadrovým materiálom.

Investigatívci upozornili aj na politické a personálne prepojenia. Zodpovedným riešiteľom projektu je prodekan FBERG TUKE Samer Khouri, ktorý v minulosti finančne podporil Hlas-SD a zároveň pôsobil ako poradca štátneho tajomníka ministerstva školstva Róberta Zsemberu. Samotné takéto prepojenie nie je dôkazom nezákonného konania, ale stalo sa jedným z dôvodov, pre ktoré opozícia žiadala projekt preveriť.

Progresívne Slovensko následne oznámilo podanie trestného oznámenia a žiadalo zastavenie projektu. Ministerstvo školstva tvrdenia odmietlo a odpovedalo vlastným trestným oznámením pre podozrenie z ohovárania a krivého obvinenia. Rezort zároveň zverejnil hodnotenia projektu a tvrdí, že X-Rock skončil na deviatom mieste z 83 prihlásených projektov, získal 14,5 bodu z maximálnych 15 a podporu mu odporučili dvaja nezávislí hodnotitelia zo Slovenska a Česka. Na projekte sa má podľa ministerstva podieľať približne 130 výskumníkov.

Aktuality na základe dokumentov získaných cez infožiadosť uviedli, že jeden hodnotiteľ upozornil na nedostatočné zdôvodnenie zapojenia konkrétnych súkromných partnerov a odporučil zvážiť iného partnera. Ministerstvo naopak tvrdí, že partneri splnili pravidlá výzvy a ich odborné aj finančné kapacity boli posúdené kladne.

Projekt je stále len na začiatku a jeho reálne vedecké výsledky preto ešte len vzniknú. Práve tie budú najlepším meradlom toho, či viac než desaťmiliónová investícia priniesla technológiu a know-how zodpovedajúce ambíciám.

O mieste sa ešte len rozhodne, problém však už existuje

X-Rock sám nerozhodne o tom, či bude jadrový odpad uložený v Tribeči, Veporských vrchoch alebo pod inou časťou Slovenska. Neznamená ani to, že sa v niektorej z piatich oblastí automaticky začne stavať. Výber lokality je samostatný, dlhodobý proces a bude musieť zohľadniť geológiu, bezpečnostné analýzy, povoľovanie aj obyvateľov dotknutých regiónov.

Projekt však ukazuje problém, pred ktorým Slovensko nemôže donekonečna utekať. Ak chce krajina desiatky rokov vyrábať veľkú časť elektriny z jadra, nestačí hovoriť o nových blokoch, lacnejšej elektrine alebo energetickej bezpečnosti. Súčasťou toho istého účtu je aj palivo po skončení jeho životnosti.

A to musí niekde zostať bezpečne izolované dlhšie, než existujú prakticky všetky stavby, ktoré dnes na Slovensku považujeme za historické.

Práve preto bude pri X-Rocku dôležité sledovať dve veci naraz. Či slovenskí vedci skutočne vytvoria materiály a monitorovacie postupy využiteľné pri budúcom hlbinnom úložisku – a či sa viac než 10 miliónov eur minie spôsobom, ktorý ustojí rovnakú kontrolu ako samotná technológia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky