Virtuálna batéria už nemusí byť najvýhodnejšia. SAPI ukázala lacnejší spôsob pre prebytky

V tomto texte boli použité aj materiály TASR.

Dom s fotovoltikou vyrába najviac práve v čase, keď býva spotreba domácnosti nízka. Majitelia preto roky riešili prebytky jednoduchým spôsobom: poslali ich do siete, dodávateľ ich evidoval vo virtuálnej batérii a elektrinu si neskôr „vybrali“ večer alebo v zime. Lenže tento model už nemusí mať takú hodnotu ako kedysi.

Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) upozornila, že domácnostiam sa môže viac oplatiť prebytočnú elektrinu zdieľať s iným odberateľom, napríklad s deťmi žijúcimi v byte, rodičmi, susedom alebo firmou. Dôvodom je meniaca sa ekonomika virtuálnych batérií a fakt, že elektrina vyrobená počas slnečného leta môže mať výrazne nižšiu cenu než elektrina, ktorú domácnosť potrebuje o niekoľko mesiacov neskôr.

V redakcii FonTechu sme už upozorňovali, že virtuálna batéria nie je fyzické úložisko a jej ekonomiku čoraz výraznejšie ovplyvňuje čas, v ktorom fotovoltika vyrába. Elektrina totiž nikde nečaká na zimu. Po odoslaní do siete sa spotrebuje a zákazníkovi zostáva účtovný kredit podľa pravidiel konkrétneho produktu.

Na 2 MWh vznikne rozdiel 60 eur

SAPI vysvetľuje zmenu na veľmi jednoduchom príklade. Predstavme si domácnosť, ktorá počas slnečného obdobia vyrobí o 2 MWh, teda 2 000 kWh elektriny viac, než dokáže sama spotrebovať. Ak má elektrina v čase odovzdania hodnotu 30 eur za MWh, dve megawatthodiny predstavujú hodnotu: 2 MWh × 30 €/MWh = 60 €. Domácnosť teda dostane kredit v hodnote 60 eur.

O niekoľko mesiacov môže byť situácia opačná. Panely vyrábajú málo, domácnosť elektrinu potrebuje a cena komodity je napríklad 80 eur za MWh. Rovnaké 2 MWh už potom stoja: 2 MWh × 80 €/MWh = 160 €. Ak má domácnosť z leta kredit iba 60 eur, rozdiel predstavuje 100 eur.

Práve tu sa podľa SAPI stráca jedna z pôvodne najatraktívnejších vlastností virtuálnej batérie: predstava, že jednu kilowatthodinu odovzdáš v júli a rovnakú kilowatthodinu bez ohľadu na jej trhovú hodnotu dostaneš späť v januári.

Zdieľanie zarobí výrobcovi viac. Druhá domácnosť ušetrí 40 eur

Ak vlastník fotovoltiky namiesto virtuálnej batérie ponúkne rovnaké 2 MWh inému odberateľovi za dohodnutých 60 eur/MWh, výpočet vyzerá úplne inak. Za elektrinu dostane: 2 MWh × 60 €/MWh = 120 €. Namiesto kreditu 60 eur teda získa hodnotu 120 eur, čiže v modelovom príklade o 60 eur viac.

Výhodu môže mať aj druhá strana. Ak by od dodávateľa kupovala elektrinu za modelových 80 eur/MWh, 2 MWh by ju na komoditnej časti stáli 160 eur. Pri zdieľanej elektrine za 60 eur/MWh zaplatí 120 eur. Úspora teda predstavuje: 160 € – 120 € = 40 €.

Pri modelových cenách teda vzniká pomerne zaujímavá situácia: výrobca získa za svoje dve megawatthodiny o 60 eur viac, zatiaľ čo človek, ktorý ich spotrebuje, ušetrí na komoditnej časti 40 eur. Ak by išlo o 4 MWh prebytkov a rovnaké ceny, rozdiel sa zdvojnásobí. Výrobca by namiesto kreditu 120 eur získal pri zdieľaní 240 eur a druhá domácnosť by na komodite ušetrila 80 eur.

Ide však o model ceny samotnej elektriny, nie celého účtu. Distribučné a ďalšie regulované položky tým automaticky nezmiznú.

Zdieľanie má jeden veľký háčik: čas

Zdieľanie elektriny nie je spôsob, ako poslať júlové slnko niekomu na Vianoce. Slovenský systém funguje prostredníctvom Energetického dátového centra OKTE a zdieľanie sa vyhodnocuje v 15-minútových zúčtovacích periódach. Zjednodušene povedané, aby sa prebytok dal efektívne zdieľať, niekto v skupine ho musí v rovnakom časovom intervale aj spotrebovať. OKTE zároveň uvádza, že odberné a odovzdávacie miesta v skupine zdieľania potrebujú priebehové meranie.

A práve toto rozhoduje, či bude systém fungovať. Ak rodičia vyrábajú najviac medzi jedenástou a treťou popoludní, no byt ich detí je v rovnakom čase prázdny a jeho spotreba je minimálna, veľká časť potenciálnej výhody zostane nevyužitá. Oveľa lepším partnerom môže byť domácnosť, kde niekto pracuje z domu, používa klimatizáciu, elektrický bojler alebo nabíja elektromobil. Zaujímavá môže byť aj menšia firma s vysokou dennou spotrebou.

Nejde teda iba o otázku koľko elektriny vyrábaš, ale aj kto ju dokáže spotrebovať práve vtedy, keď ju vyrábaš. Aj preto sme pri našich predchádzajúcich prepočtoch slovenskej fotovoltiky upozorňovali, že rozhodujúce je načasovanie vlastnej spotreby, nie iba ročná výroba panelov.

Tisíce Slovákov už elektrinu zdieľajú

Zdieľanie už pritom nie je experiment pre niekoľko technologických nadšencov. Podľa aktuálnych údajov, ktoré vo svojej tlačovej správe uvádza SAPI, je na Slovensku zapojených viac ako 10 000 odberných a odovzdávacích miest v približne 2 500 skupinách zdieľania. Bežným modelom je napríklad rodinný dom s fotovoltikou, ktorý posiela časť výroby do bytu detí žijúcich samostatne.

Ani takáto dvojica však nedokáže zabezpečiť, že sa každá vyrobená kilowatthodina stretne s okamžitou spotrebou.

SAPI preto presadzuje širší model energetických spoločenstiev. Tie môžu združiť väčšie množstvo výrobcov a odberateľov – domácnosti, samosprávy, školy či firmy – a prebytky rozdeľovať medzi viac miest s rozdielnym profilom spotreby. Asociácia zároveň tvrdí, že energetické spoločenstvo môže za členov riešiť časť administratívy a organizáciu zdieľania.

Čím väčšia a pestrejšia skupina je, tým vyššia je šanca, že keď jeden člen vyrába, iný práve elektrinu potrebuje. SAPI dnes na Slovensku eviduje 22 energetických komunít, zatiaľ čo v Európe podľa asociácie funguje viac ako 8 000 podobných spoločenstiev. Záujemcom o ich založenie poskytuje SAPI v rámci projektu LIFE EnerGISE bezplatné poradenstvo.

Virtuálnu batériu ešte netreba rušiť

Z tvrdenia SAPI však nemožno vyvodiť, že každá virtuálna batéria je od augusta 2026 automaticky nevýhodná.

Produkty jednotlivých dodávateľov majú rozdielne pravidlá. SPP napríklad aktuálne ponúka virtuálnu batériu za 3 eurá mesačne a uvádza, že pri neskoršom využití takto evidovanej elektriny zákazník platí distribučné poplatky. SSE pri vlastnej službe takisto pracuje s odpočítaním uloženej elektriny vo fakturácii a vlastnými obchodnými podmienkami.

ZSE navyše otvorene opisuje model, v ktorom sa zdieľanie a virtuálna batéria kombinujú. Elektrina sa najskôr môže spotrebovať v domácnosti a v skupine zdieľania a až zvyšok, ktorý sa nepodarí v rovnakom čase využiť, smeruje do virtuálnej batérie. Jej novší model zároveň zohľadňuje hodnotu elektriny v rôznych časových pásmach.

A práve kombinácia oboch riešení môže byť pre časť domácností praktickejšia než jednoduchá voľba „virtuálna batéria alebo zdieľanie“.

Poradie využitia energie potom môže vyzerať takto: 1. okamžitá vlastná spotreba → 2. zdieľanie → 3. virtuálna batéria alebo iné vysporiadanie zostávajúcich prebytkov. Čím viac elektriny dokážeš spotrebovať bez toho, aby neskôr musela putovať zo siete späť, tým lepšie využívaš samotnú fotovoltiku.

Pred rozhodnutím treba porovnať vlastné dáta

Pre majiteľa panelov preto neexistuje jedna univerzálna odpoveď. Ak máš vysoké letné prebytky a rodinu alebo známych s výraznou dennou spotrebou, zdieľanie môže byť mimoriadne zaujímavé. Ak však všetci členovia skupiny míňajú elektrinu najmä večer, veľká časť výroby sa počas slnečných hodín nemá s čím spárovať.

Rozhodovať by preto mali aspoň štyri čísla: koľko elektriny posielaš do siete, v ktorých hodinách prebytky vznikajú, kedy spotrebúva potenciálny príjemca a za akých podmienok ti prebytky oceňuje dodávateľ.

SAPI svojím výpočtom ukazuje dôležitý posun. Pre domácnosť už nemusí byť najcennejšia kilowatthodina tá, ktorú „odloží“ na zimu. Väčšiu hodnotu môže mať elektrina, ktorú dokáže hneď predať alebo zdieľať s niekým, kto ju v danom okamihu potrebuje.

To je zároveň najväčšia zmena, ktorú fotovoltika na Slovensku zažíva. Nestačí sledovať, koľko panelov za rok vyrobí. Čoraz viac peňazí sa bude rozhodovať v pätnásťminútových intervaloch – podľa toho, kto, kedy a za akú cenu dokáže vyrobenú elektrinu spotrebovať.

Čítajte viac z kategórie: Novinky