Sú úplne všade a škodia zdraviu. Brusel spustil prvú časť najväčšieho zákazu v histórii ľudstva

Európa od 12. augusta pritvrdzuje proti skupine látok, ktoré dokážu v životnom prostredí prežívať celé generácie a právom sa považujú za jednu z najväčších pliag ľudstva. Nové pravidlá prvýkrát nastavujú tvrdé limity PFAS v obaloch prichádzajúcich do styku s potravinami, problém sa však ani zďaleka nekončí pri krabici od jedla.

Takzvané večné chemikálie sa používajú pre svoju odolnosť proti vode, mastnote, teplu či chemikáliám. Práve vlastnosti, ktoré z nich spravili užitočnú súčasť množstva výrobkov, sú zároveň dôvodom, prečo sa ich Európa snaží dostať pod prísnejšiu kontrolu.

Od dneška sa začína uplatňovať nové európske nariadenie o obaloch a odpadoch z obalov PPWR. Európska komisia potvrdzuje, že nariadenie vstúpilo do platnosti už vo februári 2025, no všeobecne sa uplatňuje práve od 12. augusta 2026. Tentoraz nejde iba o vzdialený plán Bruselu. Jedna z konkrétnych zmien sa začína uplatňovať práve dnes.

Obal na jedlo už nesmie prekročiť nové limity

Samotné nariadenie EÚ 2025/40 stanovuje, že od 12. augusta 2026 sa na európsky trh nesmie uviesť obal určený na kontakt s potravinami, ak obsahuje PFAS v koncentrácii na úrovni alebo nad stanovenými limitmi.

EÚ stanovila hranicu 25 ppb pre jednotlivú PFAS meranú cielenou analýzou, 250 ppb pre súčet PFAS zachytených cielenou analýzou a 50 ppm pri celkovom obsahu PFAS vrátane polymérnych foriem. Ide o technické limity určené predovšetkým výrobcom, dovozcom a kontrolným orgánom, nie o čísla, ktoré si má spotrebiteľ merať na krabici od pizze.

Pre Slovensko neplatí žiadna výnimka. Ide o európske nariadenie uplatniteľné na jednotnom trhu, takže nové potravinové obaly uvádzané na trh musia pravidlá rešpektovať aj u nás.

Jedna dôležitá nuansa však ostáva. Neznamená to, že dnes ráno museli z obchodov a reštaurácií zmiznúť všetky staršie obaly. Európska komisia vo svojom usmernení vysvetľuje, že obal uvedený na trh pred 12. augustom môže v dodávateľskom reťazci zostať. Ak bol iba vyrobený skôr, ale na trh sa uvádza až po dnešnom termíne, nové PFAS limity už musí spĺňať.

Nie je to iba problém krabice od jedla

PFAS nie je jedna chemikália. Ide o rozsiahlu skupinu syntetických látok, ktoré spájajú mimoriadne pevné väzby uhlíka a fluóru. Európska komisia upozorňuje, že práve vďaka nim dokážu odolávať teplu, vode a chemickým vplyvom. Niektoré PFAS pritom v životnom prostredí pretrvávajú dlhšie než prakticky akékoľvek iné syntetické látky.

Freepik (Úprava redakcie)

S PFAS sa preto môžeš stretnúť na oveľa väčšom počte miest, než naznačuje dnešný zákaz potravinových obalov. Používajú alebo používali sa napríklad v časti nepriľnavého riadu, vodoodpudivom oblečení a obuvi, textíliách odolných proti škvrnám, kozmetike, hasiacich penách, mazivách, batériách či rôznych priemyselných aplikáciách. Samotná Komisia medzi typické využitia zaraďuje aj potravinové obaly.

To však neznamená, že každá nepremokavá bunda, panvica alebo papierový obal automaticky obsahuje nebezpečné množstvo PFAS. Jednotlivé látky majú rozdielne vlastnosti a pri mnohých stále chýbajú dostatočné toxikologické dáta. Práve obrovský počet zlúčenín je jedným z dôvodov, prečo sa európska regulácia postupne presúva od riešenia jednotlivých chemikálií k širšiemu obmedzovaniu celej skupiny.

Najväčší problém nemusí byť výrobok, ktorý držíš v ruke

Pre človeka je podstatná ešte jedna vec. Európska komisia označuje za hlavné cesty expozície bežnej populácie kontaminovanú pitnú vodu a potraviny. PFAS sa môžu dostať do prostredia počas výroby, používania výrobkov aj po tom, ako skončia v odpade. Následne sa hromadia vo vode, pôde, potravinách a živých organizmoch.

Aj preto sa problém týka Slovenska bez ohľadu na to, či sa u nás nachádza veľký výrobca PFAS.

Európska environmentálna agentúra analyzovala údaje z deviatich štúdií v ôsmich krajinách EÚ a Nórsku, pričom medzi sledovanými krajinami bolo aj Slovensko. Pri štyroch dobre preskúmaných PFAS malo v sledovaných súboroch v priemere 14,3 % európskych tínedžerov hodnoty v krvi nad zdravotne odvodenou referenčnou úrovňou EFSA. Agentúra zároveň upozorňuje na rozdiely medzi krajinami a obmedzenia dostupných dát, preto toto číslo nemožno vydávať za slovenskú mieru expozície.

Jacek Dylag//Unsplash/Midjourney

Dôležitý je samotný fakt, že PFAS už nie sú iba látkami meranými vo vode alebo pôde. Niektoré z nich sa dajú sledovať priamo v ľudskom organizme.

Zdravotné následky sú dôvodom, prečo EÚ pritvrdzuje

Pri PFAS treba dávať pozor na zovšeobecňovanie. Skupina zahŕňa tisíce látok a nie pri každej poznáme zdravotný profil rovnako dobre. Pri viacerých najpreskúmanejších PFAS však existuje dostatok dôkazov na to, aby európske úrady považovali dlhodobú expozíciu za vážny problém.

Európska komisia uvádza rastúce množstvo dôkazov spájajúcich PFAS s nepriaznivými účinkami na ľudské zdravie. Medzi sledované následky zaraďuje poruchy štítnej žľazy, niektoré druhy rakoviny, reprodukčné problémy, zmeny počas vývoja plodu či problémy súvisiace s imunitným systémom. Pri konkrétnom človeku však nemožno z prítomnosti PFAS automaticky vyvodiť, že ochorenie vznikne. Ide o riziko závislé od látky, dávky, dĺžky expozície a ďalších faktorov.

Rozsah problému ukazujú aj peniaze. Komisia odhaduje, že pokračovanie dnešnej úrovne znečistenia by mohlo Európu do roku 2050 stáť približne 440 miliárd eur. Samotné čistenie znečistenej vody by podľa jej analýzy presiahlo jeden bilión eur. Zníženie únikov PFAS priamo pri zdroji má byť výrazne lacnejšie.

Čo má teda od dneška robiť Slovák

Netreba doma vyhadzovať panvice, oblečenie ani polovicu kuchyne. Dnešná zmena nie je zákazom všetkých PFAS vo všetkých spotrebiteľských výrobkoch.

Týka sa konkrétne potravinových obalov uvádzaných na trh od 12. augusta 2026, pri ktorých EÚ zaviedla maximálne koncentrácie PFAS. Spotrebiteľ navyše prítomnosť týchto látok voľným okom nespozná. Hlavná povinnosť preto neleží na človeku pri pokladni, ale na výrobcoch, dovozcoch a dodávateľskom reťazci.

Rozumné je rozlišovať medzi dnešným konkrétnym opatrením a oveľa širším sporom o budúcnosť PFAS. Európska chemická agentúra stále rieši návrh rozsiahleho obmedzenia približne 10-tisíc PFAS v rámci systému REACH. Ten by siahal ďaleko za potravinové obaly a mohol by ovplyvniť textil, kozmetiku, elektroniku aj priemysel. Dnešok teda nie je konečnou bodkou za večnými chemikáliami. Je to jeden z prvých momentov, keď široký európsky problém pocíti priamo bežný spotrebiteľský trh.

EÚ pritom od januára 2026 vyžaduje aj sledovanie PFAS v pitnej vode a ďalšie pravidlá sa dotýkajú pôdy, priemyselných emisií či hasiacich pien. Regulácia sa tak postupne uzatvára okolo rôznych ciest, ktorými sa večné chemikálie dostávajú z výrobkov do prostredia a následne späť k ľuďom.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia