Desať miliónov eur, výrobná hala s rozlohou 5 100 štvorcových metrov a najviac 120 pracovných miest. Na pomery automobilového priemyslu to nie je investícia, ktorá by sama osebe menila slovenskú ekonomiku. Nový závod spoločnosti IBIH Advanced Materials v CTParku Trnava je však dôležitý tým, čo vyrába a do akej skladačky zapadá.

Podľa správy agentúry SITA, ktorá vychádza z informácií spoločnosti CTP, sa v závode už vyrábajú tepelnoizolačné a protipožiarne podložky pre batérie elektromobilov. Prevádzka má približne 60 zamestnancov a po plnom nábehu ich má byť 100 až 120. IBIH pritom na svojom webe uvádza, že slávnostné otvorenie trnavskej základne sa uskutočnilo 18. júna 2026. Augustové oznámenie je teda potvrdením, že výroba už reálne beží naplno.

Na prvý pohľad ide o malý komponent ukrytý hlboko v batériovom balíku. V skutočnosti je súčasťou jedného z najcitlivejších bezpečnostných systémov elektromobilu. Ak sa poškodený lítiovo-iónový článok začne nekontrolovane prehrievať, môže nastať tepelný únik a teplo sa začne prenášať na susedné články.

Aerogélová bariéra požiar sama „nevypne“ a nezabráni každej poruche. Jej úlohou je spomaliť šírenie tepla, obmedziť reťazovú reakciu a získať čas pre bezpečnostné systémy aj posádku. Zaujímavejšie však na tomto celom možno ani nie je samotná technológia, ale akým smerom sa Slovensko uberá.

Nenápadná súčiastka s miliónovou stopou

Spoločnosť IBIH vznikla v roku 2015 a špecializuje sa na materiály na báze aerogélu oxidu kremičitého. Ide o mimoriadne pórovitý a ľahký materiál s veľmi nízkou tepelnou vodivosťou. V batériách sa môže nachádzať medzi jednotlivými článkami, okolo modulov alebo v ďalších ochranných vrstvách.

Výskum v odborných magazínoch potvrdzuje, že vhodne navrhnuté aerogélové kompozity dokážu prestup tepla výrazne obmedziť a pri konkrétnych konfiguráciách zabrániť prenosu tepelného úniku medzi článkami. Výsledok však závisí od hrúbky, zloženia, tlaku v batériovom balíku aj typu článkov.

Samotná firma uvádza, že disponuje viac ako 1 000 pracovníkmi, má dve výrobné základne, vyše 100 patentov a globálnu ročnú kapacitu presahujúcu 300 miliónov izolačných podložiek. Tvrdí tiež, že jej materiály už chránia viac než šesť miliónov elektromobilov. Tieto čísla pochádzajú priamo od výrobcu. Verejne dostupné materiály však neuvádzajú mená automobiliek ani nezávislé potvrdenie počtu vozidiel. Rovnako nie je známe, akú časť globálnej kapacity dostala Trnava.

Pozitívnym signálom je, že IBIH vo vlastnej správe nehovorí iba o montáži. Trnavská prevádzka sa má zamerať aj na výskum, vývoj a testovanie aerogélových izolačných materiálov. Firma spomína laboratóriá a inteligentné výrobné linky. Zatiaľ však neoznámila, koľko vývojárov na Slovensku zamestná, aké patenty tu vzniknú ani či bude spolupracovať so slovenskými univerzitami na konkrétnych projektoch. Rozdiel medzi technologickou fabrikou a lacnou výrobnou základňou sa ukáže práve na týchto detailoch.

Čínska mapa Slovenska sa zahusťuje

Príchod IBIH by nebol veľkým geopolitickým príbehom, keby išlo o jedinú čínsku firmu. Za posledné roky sa však na Slovensku začal skladať celý reťazec; od interiérových dielov cez ochranu batérie až po samotné batériové články a hotové elektromobily.

Najväčším projektom je baterkáreň Gotion InoBat Batteries v Šuranoch. Spoločný podnik čínskeho Gotion High-Tech a slovenského InoBatu má investovať približne 1,2 miliardy eur. Prvá fáza má dosiahnuť kapacitu 20 GWh ročne s možnosťou rozšírenia na 40 GWh a vytvoriť viac než tisíc pracovných miest. Aktuálny harmonogram firmy počíta so sériovou výrobou do konca roka 2027. Slovensko projektu prisľúbilo 150 miliónov eur v dotáciách a 64 miliónov eur v daňových úľavách.

Čínsky Gotion drží v spoločnom podniku väčšinový podiel, hoci nejde o firmu úplne odrezanú od európskeho priemyslu. Volkswagen do nej ešte v roku 2020 kapitálovo vstúpil a patrí medzi jej významných akcionárov. Šurany tak dobre ukazujú zložitosť dnešných dodávateľských reťazcov: technológia môže byť čínska, kapitál zmiešaný, výroba slovenská a koneční zákazníci európski.

Ďalšiu vrstvu pridáva Xinquan Slovakia Automotive Trim. Čínska skupina si pre svoju prvú európsku fabriku vybrala priemyselný park pri Prešove a následne získala podporu pre projekt za 8,4 milióna eur, ktorý má vytvoriť do 300 pracovných miest. Vyrábať má interiérové diely pre automobilový priemysel.

Na východe sa zároveň dokončuje závod Volvo Cars pri Košiciach. Volvo sídli vo Švédsku, ale jeho kontrolným vlastníkom je čínska skupina Geely. Vo Valalikoch sa má od roku 2028 vyrábať aj SUV Polestar 7, ktorého presun do Európy pomôže značke znížiť zraniteľnosť voči clám na vozidlá vyrobené v Číne.

Volvo Košice | TASR – František Iván

Čo z toho reálne dostane Slovensko

Najjednoduchšou odpoveďou sú pracovné miesta, mzdy, odvody, prenájom hál, logistika a objednávky pre miestne služby. Pri IBIH je však priamy makroekonomický efekt malý. Sto až 120 miest nie je v priemyselnej Trnave zlomom a investícia za 10 miliónov eur sa nedá porovnávať s automobilkou Kia, ktorá vyrába státisíce áut a zamestnáva tisíce ľudí.

Hodnota IBIH je skôr strategická. Slovensko potrebuje, aby sa popri montáži vozidiel usádzali aj firmy z nového batériového reťazca. Ak sa u nás budú vyrábať články, chladiace systémy, kontakty, ochranné materiály, elektronika a napokon celé autá, automobilky majú menšiu motiváciu presúvať produkciu do regiónov, kde je dodávateľská sieť kompletnejšia. Kratšie dodávky navyše znižujú logistické náklady a riziko výpadkov.

To môže nepriamo chrániť slovenské pracovné miesta v období, keď sa výroba áut presúva od spaľovacích motorov k batériám a softvéru. Nemožno z toho však vyvodiť lacnejšie elektromobily pre Slovákov. Jedna ochranná podložka ani lokálna fabrika neurčujú maloobchodnú cenu auta a väčšina produkcie bude pravdepodobne smerovať na export.

Ekonomický prínos IBIH navyše ešte nemožno analyzovať a porovnávať z jej účtovných výsledkov. Slovenská spoločnosť IBIH & JH Slovakia vznikla v apríli 2025 a za skrátený prvý rok vykázala nulové tržby a stratu necelých 170-tisíc eur. Pri rozbiehaní fabriky však nejde o nič neobvyklé. Znamená to len, že prvú relevantnú odpoveď na otázku, koľko hodnoty závod na Slovensku skutočne vytvára, prinesú až účtovné závierky za obdobie plnej výroby.

Dôležité otázky zostávajú bez odpovede: komu bude Trnava dodávať, aká je ročná kapacita linky, koľko materiálov nakúpi na Slovensku, koľko miest bude kvalifikovaných, či tu vznikne plnohodnotný vývoj a či investor dostal verejnú pomoc. Bez týchto údajov by bolo predčasné nazývať IBIH druhou Kiou alebo tvrdiť, že z Trnavy robí centrum európskej elektromobility.

IBIH

Slovensko otvára dvere, obchodná bilancia však varuje

Rastúci počet projektov nie je náhoda. Slovensko a Čína v novembri 2024 povýšili vzťahy na strategické partnerstvo. Vláda následne schválila 22 úloh na jeho napĺňanie a v januári 2026 sa v Bratislave uskutočnilo prvé zasadnutie medzivládneho výboru. Ministerstvo zahraničných vecí hovorí o ročnom obrate presahujúcom desať miliárd eur a otvorene chce priťahovať investície s vyššou pridanou hodnotou a prenosom technológií.

Samotný obchod však vyvážený nie je. Podľa štatistického úradu klesol slovenský vývoz do Číny v roku 2025 o 27,6 percenta, zatiaľ čo dovoz z Číny vzrástol o 11,2 percenta. Slovensko teda zatiaľ nevstupuje do partnerstva ako rovnocenná priemyselná veľmoc. O to dôležitejšie je, aby nové fabriky neboli iba cestou, ako čínske skupiny premiestnia posledný výrobný krok do EÚ, no vývoj, kľúčové vstupy a zisk nechajú mimo nej.

Na druhej strane by bolo chybou čínsky kapitál automaticky odmietnuť. Európske pokusy vybudovať vlastný batériový priemysel narazili na vysoké náklady, pomalý nábeh aj pád spoločnosti Northvolt. Agentúra Reuters už koncom roka 2024 upozornila, že európske batériové ambície sa po tomto neúspechu viac opierajú o čínske know-how. Čínske firmy prinášajú zvládnutú sériovú výrobu, dodávateľov a skúsenosti, ktoré Európe v niektorých segmentoch chýbajú.

IBIH/LinkedIn

Sme trójskym koňom Číny?

Ak prepojíme Nolanovu Odyseu, ktorá žne úspech v týchto dňoch aj v našich kinách, s touto témou, mohla by sa nám natískať otázka, či sa Slovensko nestáva akýmsi trójskym koňom Číny. Lenže nie je to úplne tak. My potrebujeme investície a pracovné miesta, čínske firmy potrebujú výrobnú základňu v EÚ, blízkosť európskych automobiliek a jednoduchší prístup na jednotný trh.

Akurát, že ten posledný bod znepokojuje Brusel. Európska únia zaviedla dodatočné clá na batériové elektromobily vyrobené v Číne po tom, ako vyšetrovanie Európskej komisie dospelo k záveru, že čínske subvencie narúšajú hospodársku súťaž. Presunutie výroby do Európy môže clá na hotové dovážané vozidlo obísť, no zároveň priniesť pracovné miesta a znížiť emisie aj riziká spojené s dopravou. Európa preto nechce dvere zavrieť; chce si určiť, čo musí investor nechať na kontinente.

Európska komisia v marci 2026 navrhla Akt o urýchlení priemyslu. Pri veľkých investíciách najmenej za 100 miliónov eur v strategických oblastiach, kde nečlenská krajina kontroluje viac než 40 percent svetovej výrobnej kapacity, majú platiť nové podmienky. Projekt má vytvárať kvalitné pracovné miesta, priniesť technológie a know-how, zapojiť miestne dodávky a zabezpečiť najmenej 50-percentný podiel pracovníkov z EÚ. Návrh sa týka okrem iného batérií, elektromobilov, solárnych technológií a kritických surovín.

Zatiaľ však ide len o návrh, ktorý musí schváliť Európsky parlament a členské štáty a pri už rozbehnutých projektoch bude podstatné jeho konečné znenie. IBIH s investíciou okolo 10 miliónov eur by samotný stomiliónový finančný prah nespĺňala, no baterkáreň v Šuranoch je však presne typom strategického projektu, na ktorý Brusel pri tvorbe pravidiel myslí.

Čínske priame investície v Európe pritom opäť rastú. Podľa analýzy Rhodium Group dosiahli v EÚ a Spojenom kráľovstve v roku 2025 približne 16,8 miliardy eur, medziročne o 67 percent viac. Rekordných 8,9 miliardy tvorili investície do nových prevádzok. Slovensko teda nie je osamotené; o čínske automobilky a batériové firmy súperia Maďarsko, Španielsko, Nemecko aj ďalšie štáty.

Rozhodne päť vecí

Skutočný test nebude v tom, koľko čínskych značiek pribudne na slovenských priemyselných parkoch. Rozhodne podiel slovenských a európskych dodávateľov, počet kvalifikovaných miest, reálny výskum a vývoj, prenos technológií a pomer verejnej pomoci k hodnote, ktorá v krajine zostane. Rovnako dôležitá bude transparentná kontrola environmentálnych a bezpečnostných dopadov, najmä pri chemicky náročnej výrobe batérií.

IBIH je v tomto obraze malý, ale výrečný diel. Prináša výrobu technológie, ktorú elektrické autá reálne potrebujú, 10 miliónov eur a viac než sto plánovaných miest. Zároveň zatiaľ nepoznáme zákazníkov, kapacitu trnavskej linky ani rozsah slovenského vývoja. Fabrika preto nie je druhou Kiou. Je dôkazom, že druhá automobilová éra Slovenska sa už nezačína iba v závodoch tradičných európskych a kórejských značiek.

Slovensko tak na nevyspytateľného koňa naozaj stavia, no nemusí na ňom iba pasívne sedieť. Ak bude investície podmieňovať lokálnou hodnotou, vývojom a férovou návratnosťou verejnej podpory, čínske firmy môžu pomôcť udržať krajinu medzi automobilovými lídrami. Ak sa uspokojí s montážou a štedrými stimulmi, rizikom nebude abstraktný trójsky kôň, ale oveľa známejší slovenský problém: zahraničná technológia, zahraničné rozhodovanie a domáca ekonomika odkázaná na lacnejšiu výrobnú prácu.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita