Tri roky po Oppenheimerovi sa Christopher Nolan vracia do kín ako režisér, ktorý si po oscarovom triumfe mohol vybrať čokoľvek. Namiesto bezpečnej stávky siahol po starovekom mýte a premenil ho na najdrahší film svojej kariéry. Odysea stála približne 250 miliónov dolárov a počas otváracieho víkendu utŕžila celosvetovo 264,1 milióna. Hrubými tržbami teda rozpočet prekonala, na čistý zisk je však ešte skoro.

Počas 172 minút sledujeme návrat Odyssea z Tróje na Itaku, no nie ako priamu cestu od jednej príšery k druhej. Minulosť sa vlieva do prítomnosti, dejové línie sa spájajú a víťazná vojna začína pripomínať prekliatie. Každý záber vznikol na filmové kamery IMAX, čo na obrovskom plátne cítiť od prvého úderu mora.

Je to jeden z najlepších filmov roka, hoci nie celkom taký epos, aký som čakal. Nolan natočil obrovský film o človeku stratenom medzi bohmi a monštrami. Zabudol však, že aj veľkolepá plavba musí vedieť, kedy doplávať do cieľa.

Domov je ďalej, než sa zdá

Trója padla a Odysseus by sa mal vrátiť na Itaku k manželke Penelope a synovi Telemachovi. Namiesto cesty domov ho však čaká putovanie, počas ktorého sa more stáva rovnako nebezpečným protivníkom ako bytosti ukryté v jeho najtemnejších zákutiach. Každá ďalšia zastávka preverí jeho rozum, odvahu aj schopnosť niesť zodpovednosť za mužov, ktorých vedie.

Nolan pritom nerozpráva príbeh ako priamu plavbu od jedného nebezpečenstva k druhému. Preskakuje medzi Trójou, Itakou a rôznymi okamihmi Odysseovej cesty, pričom postupne odhaľuje, čo si hrdina odniesol z vojny a prečo sa jeho návrat neustále vzďaľuje.

TMDB

Samostatné línie spočiatku pôsobia ako útržky legendy, no postupne do seba zapadajú a menia dobrodružnú výpravu na tragédiu človeka, ktorý možno vyhral vojnu, no domov sa už nedokáže vrátiť ako ten istý muž.

Nolan rozbil mýtus na kúsky

Odysseova cesta nepôsobí ako súvislá plavba, ale ako séria spomienok, návratov a udalostí, ktoré sa spočiatku odmietajú zoradiť. Nolan preskakuje medzi minulosťou a prítomnosťou, necháva jednu scénu vysvetliť druhú a dôležité rozhodnutia odhaľuje až v momente, keď už poznáme ich následky. To, čo najprv vyzerá ako zložito poskladaná legenda, sa postupne mení na presný obraz človeka, ktorého vojna stále nepustila.

Tentoraz však nejde o hádanku, ktorú treba rozlúštiť. Rozbitá chronológia dáva Odysseovej púti väčšiu emocionálnu váhu, pretože každé stretnutie pripomína, čo stratil, koho sklamal a akú cenu zaplatili jeho muži za jeho rozhodnutia. Trója, Itaka aj more tak nie sú oddelené svety. Neustále sa do seba prelínajú, až sa v poslednej tretine spoja do jedného prúdu, ktorý filmu dodá najsilnejšie emócie aj potrebný ťah.

IMAX tu nie je drahá nálepka

Odysea vznikla celá na filmové kamery IMAX a na veľkom plátne je to cítiť v každom zábere. Hoyte van Hoytema nesníma antický svet ako uhladenú rozprávku plnú lesklých chrámov a dokonale čistých hrdinov. More je studené, lode vŕzgajú, kamene režú do nôh a vojaci vyzerajú, akoby za sebou skutočne mali roky bojov. Svet pôsobí surovo, fyzicky a neustále nebezpečne.

Najviac to vynikne pri Tróji a na otvorenom mori. Nolan nepotrebuje zaplniť obraz tisíckami digitálnych vojakov, aby vytvoril pocit veľkosti. Stačí mu mohutná loď, obzor bez konca a skupina mužov, ktorí pri pohľade na ďalšiu hrozbu zrazu pôsobia úplne bezvýznamne. Každý široký záber pripomína, že Odysseus bojuje proti svetu, ktorý je väčší než on.

TMDB

Rovnako dôležitý je zvuk. Göranssonova hudba tlačí scény dopredu, no najlepšie fungujú chvíle, keď ju prehluší rev mora, drevo lámajúce sa pod náporom vĺn alebo ticho tesne pred útokom. V IMAXe film nepozeráš iba očami. Cítiš ho v hrudi.

Kyklop desí, čarodejnica očarí a sirény zostali dlžné

Najväčšou silou Odysseovej výpravy sú jednotlivé strety, pri ktorých Nolan zakaždým mení rytmus aj žáner. Pasáž s kyklopom sa mení na surový survival horor, kde nebezpečenstvo nevychádza z veľkolepých efektov, ale z priestoru, tmy a pocitu, že postavy nemajú kam uniknúť. Obri zase prinášajú čistejší chaos a fyzickú hrozbu, zatiaľ čo Kirké pôsobí takmer ako postava z iného filmu. Jej svet je pokojnejší, zmyselnejší a práve preto nebezpečnejší.

TMDB

Skvelo funguje aj napadnutie Tróje. Nolan sa nesnaží prekonať všetky historické bitky počtom komparzistov, ale presnosťou pohybu, hlukom, zmätkom a pocitom, že veľký plán sa môže v sekunde zmeniť na masaker. Viaceré boje sú krátke a rozkúskované, no každý má vlastnú identitu.

Najväčšie sklamanie priniesli sirény. Práve od nich som čakal jednu z najsilnejších a najznepokojivejších sekvencií filmu, no výsledok pôsobí príliš rýchlo a nedokáže sa vyrovnať tomu, čo Nolan vybudoval pri kyklopovi či Kirké. Odysea preto nemá jedinú obrovskú bitku, ktorá by všetko zatienila. Má však množstvo menších stretov, ktoré sa ti zapíšu do pamäti každý iným spôsobom.

Matt Damon nie je hrdina, ktorému chceš bezvýhradne veriť

Matt Damon nehrá Odyssea ako neporaziteľnú legendu, ktorá vždy pozná správnu odpoveď. Jeho kráľ je unavený, tvrdohlavý a často presvedčený, že každý problém dokáže prekonať ďalším plánom. Práve v tejto istote sa však ukrýva jeho najväčšia slabina. Muži ho nasledujú pre jeho rozum a odvahu, no zároveň platia za rozhodnutia, ktoré robí s vedomím, že riziko ponesie niekto iný.

Damonovi najviac sedia tiché chvíle po veľkých stretoch. Stačí pohľad na prázdne miesto na lodi alebo krátke zaváhanie pred ďalším rozkazom a hrdinská legenda sa rozpadne na človeka, ktorý si začína uvedomovať cenu vlastného víťazstva. Film z neho nerobí ani bezchybného spasiteľa, ani jednoduchého antihrdinu. Je to muž, ktorý sa túži vrátiť k rodine, no počas cesty musí postupne pripustiť, že najväčšou prekážkou medzi ním a domovom nemusia byť bohovia ani monštrá.

TMDB

Aj preto Damon funguje lepšie než mladší a okázalejší Odysseus. Nepotrebuje pôsobiť ako postava vytesaná z mramoru. Jeho sila spočíva v únave, vine a rastúcom strachu, že sa síce na Itaku raz dostane, no človek, na ktorého tam čakajú, už dávno prestal existovať.

Kontroverzia bola úplne zbytočná

Ešte pred premiérou sa časť internetu rozhodla, že Nolan Homéra zradil. Najväčší odpor vyvolala Lupita Nyong’o v úlohe Heleny Trójskej a transrodový herec Elliot Page ako grécky vojak Sinon. Objavili sa obvinenia z násilnej modernizácie, historickej nepresnosti aj snahy prepísať jedno z najstarších diel západnej kultúry. Film pritom väčšina najhlasnejších kritikov v tom čase ani nevidela. Nolan označil tento odpor za nepodstatný a pripomenul, že adaptácia nemá kopírovať predstavu každého fanúšika, ale ponúknuť čo najsilnejší výklad pôvodného textu.

Po premiére je ešte jasnejšie, aká zbytočná celá kontroverzia bola. Film z farby pokožky Lupity Nyong’o ani z identity Elliota Pagea nerobí tému, posolstvo či lacné gesto pre sociálne siete. Sú to jednoducho herci vo svojich postavách. Nyong’o dáva Helene dôstojnosť, smútok a vedomie, že jej meno zostane navždy spojené s vojnou, ktorú sama nedokázala zastaviť. Pageov Sinon zase funguje ako súčasť Odysseovej minulosti a jeho morálneho účtu. Ani jeden z nich nenarúša svet filmu a už vôbec nepôsobí ako niečo, čo by Nolan do príbehu vložil nasilu.

Odysea navyše nie je historický dokument o presne zmapovanom Grécku. Je to filmová interpretácia mýtu, ktorý ľudia prerozprávajú, upravujú a pretvárajú takmer tri tisícročia. Môžeme sa hádať o kostýmoch, prízvukoch či konkrétnych zmenách oproti Homérovi, no odmietnuť herecký výkon iba podľa mena, pôvodu alebo identity nemá s filmovou kritikou veľa spoločného. Hluk pred premiérou nakoniec neprekryl ani samotný film, ani záujem divákov.

Hviezd je viac než priestoru

Nolan naplnil Odyseu menami, z ktorých by iný režisér poskladal tri samostatné filmy. Anne Hathaway ako Penelope nemusí kričať ani viesť dlhé monológy, aby si udržala pozornosť. Itaku drží pokojom, inteligenciou a pocitom, že celé roky odmieta pochovať človeka, ktorého už ostatní považujú za minulosť.

Tom Holland dostáva ako Telemachos jednu z vážnejších úloh svojej kariéry a najlepšie funguje vo chvíľach, keď odloží chlapčenskú energiu a musí čeliť svetu bez otca. Robert Pattinson si Antinoa očividne užíva. Je nepríjemný, slizký a nebezpečný presne tak, aby si divák prial jeho pád od prvého výraznejšieho výstupu.

TMDB

Ženská časť obsadenia je ešte zaujímavejšia, hoci nie každá herečka dostane rovnaký priestor. Zendaya ako Aténa pôsobí odťažito a takmer nadpozemsky, no film ju využíva skôr ako tichú silu stojacu nad príbehom než ako plnohodnotnú sprievodkyňu. Charlize Theron prináša do pasáže s Kalypsó zvodnosť aj hrozbu, Lupita Nyong’o zvláda dvojrolu Heleny a Klytaimnéstry bez toho, aby postavy pôsobili ako lacný herecký trik. Najväčší dojem však zanecháva Samantha Morton ako Kirké. Stačí jej niekoľko scén, aby film spomalila, zmenila jeho atmosféru a vytvorila jednu z najzvláštnejších postáv celej výpravy. Mia Goth dostáva menší priestor, no aj z Melanthó dokáže vytiahnuť nepríjemnú energiu, ktorá jej sedí dokonale.

Ani mužské vedľajšie obsadenie nekončí pri Pattinsonovi. Jon Bernthal dáva Menelaovi drsnosť vojaka, Benny Safdie pôsobí ako Agamemnón presne tak výbušne, ako by si od neho čakal, a Himesh Patel robí z Eurylocha viac než len Odysseovho večne pochybujúceho zástupcu. John Leguizamo, Bill Irwin, Elliot Page, Corey Hawkins či Jon Bernthal dokazujú, aký absurdne široký herecký výber mal Nolan k dispozícii. Zároveň je to malá slabina filmu.

TMDB

Niektoré hviezdy prídu, odohrajú pár minút a zmiznú skôr, než sa s nimi príbeh stihne poriadne nadýchnuť. Odysea má obsadenie hodné televíznej ságy, no stopáž venuje predovšetkým Odysseovi. Zvyšok hercov preto často funguje ako oslnivá súčasť jeho cesty, nie ako plne rozvinuté postavy.

Tri hodiny, ktoré si pýtali prísnejší strih

Odysea má 172 minút a väčšinu času ich dokáže obhájiť. Každá zastávka prináša inú atmosféru, nové nebezpečenstvo a ďalší kus Odysseovej minulosti. Film sa preto nerozpadá na tri hodiny rovnakého putovania. Problém prichádza vo chvíľach medzi veľkými sekvenciami, keď Nolan opakovane vysvetľuje emóciu, ktorú už obraz, hudba alebo Damonov výraz dávno odovzdali.

Najviac je to cítiť v strednej časti. Niektoré rozhovory sa vracajú k vine, zodpovednosti a túžbe po domove bez toho, aby odhalili niečo nové. Samostatné dobrodružstvá sú pritom natočené tak presvedčivo, že nepotrebujú ďalšie slovné podčiarkovanie. Kratší strih by filmu neubral na veľkoleposti. Práve naopak, zvýraznil by rozdiel medzi tichom, nárazmi násilia a chvíľami, keď sa jednotlivé dejové línie konečne spoja.

Zároveň nemožno povedať, že by sa Odysea vliekla od začiatku do konca. Nolan vie počas útokov, únikov a objavovania nových miest vytvoriť napätie, pri ktorom na stopáž zabudneš. Lenže po každom vrchole príde ďalší dojazd a po ňom ešte jeden. Film sa podobá svojej hlavnej postave. Aj keď už cieľ vidí, odmieta sa k nemu vydať najkratšou cestou.

TMDB

Verdikt

Odysea nie je presne takým filmom, aký sľubovali očakávania. Chýba jej jedna obrovská bitka, ktorá by diváka definitívne zatlačila do sedačky, a niektoré slávne epizódy, najmä sirény, zostanú za tým, čo dokázal Nolan vybudovať pri kyklopovi, Kirké či páde Tróje. Zároveň ide o film, ktorý si netreba mýliť s obyčajnou antickou akčnou jazdou.

Nolan natočil temnú, fyzickú a miestami až hororovú výpravu o mužovi, ktorý dokáže prekabátiť monštrá, no oveľa ťažšie zápasí s vlastnými rozhodnutiami. Obraz, zvuk, kamera a práca s časom z nej robia jeden z najsilnejších kinozážitkov roka. Veľkým plusom je aj marketing, ktorý neukázal väčšinu najlepších scén a dovolil mi v kine skutočne objavovať nový film.

A áno, je zbytočne dlhá a miestami si pýta prísnejší strih. Napriek tomu patrí medzi Nolanove najlepšie filmy a pokojne aj medzi vrcholy roka. Nie je to dokonalé veľdielo, ale je to veľké kino, aké dnes vzniká čoraz zriedkavejšie a preto sa ho nebojím zaradiť medzi tie najlepšie filmy za posledné roky.

Čítajte viac z kategórie: Filmy & seriály