Výskumníci z Center for Marine Debris Research (CMDR) na Hawaiʻi Pacific University sa zamerali na to, či je takéto riešenie bezpečné a hlavne dlhodobo udržateľné. Ako informovali vedci na jarnom stretnutí American Chemical Society (ACS), technológia vyzerá viac než sľubne a mohla by otvoriť dvere úplne novej ére budovania infraštruktúry.

Podnebie na Havaji kladie na cesty vysoké nároky. Od roku 2020 sa tam preto väčšina vozoviek stavia s využitím polymérmi modifikovaného asfaltu (PMA), ktorý lepšie odoláva extrémnym teplotám, praskaniu a dažďom. Pri výrobe sa do asfaltovej zmesi pridávajú pelety panenského polyméru.

Podobne ako v iných odvetviach, kde hľadáme ekologické alternatívy – napríklad keď zisťujeme, ako sa dá efektívne získať elektrina z odpadu – sa aj tu vedci opýtali zásadnú otázku: Čo ak panenský polymér nahradíme odpadom, ktorý nám pláva priamo v mori?

Rybárske siete ako stavebný materiál

Najväčším zdrojom znečistenia na Havaji sú stratené a vyhodené rybárske siete, ktoré prúdy prinášajú z celého Pacifiku. Miestny program Bounty Project, ktorý finančne odmeňuje komerčných rybárov za vyťahovanie tohto odpadu, už dokázal z oceánu odstrániť neuveriteľných 84 ton starého rybárskeho náčinia. Tieto siete, vyrobené z odolného polyetylénu s vysokou hustotou (HDPE), sa stali ideálnym kandidátom na testovanie v praxi.

V spolupráci s Havajským ministerstvom dopravy (HDOT) a miestnou stavebnou firmou vznikol unikátny testovací úsek priamo na obytnej ulici na ostrove Oahu. Vedci tu položili tri rôzne zmesi asfaltu. Prvým bol klasický asfalt s čistým polymérom, druhý obsahoval recyklovaný polyetylén z domového odpadu obyvateľov Honolulu a tretí bol obohatený práve o spracované rybárske siete vylovené z oceánu.

American Chemical Society/Marquesa Calderon

Uvoľňujú sa z ciest nebezpečné mikroplasty?

Najväčšou obavou verejnosti aj ekológov bolo, či sa z takýchto plastových ciest nebudú uvoľňovať mikroplasty priamo do okolitej prírody. Splachovanie dažďovou vodou by totiž mohlo kontaminovať podzemné vody a blízky oceán, čo predstavuje pre ľudstvo už aj bez toho obrovskú krízu, ktorej čelíme na globálnej úrovni. Výskumníci sa preto po 11 mesiacoch prevádzky vrátili na testovacie úseky a odobrali vzorky cestného prachu.

Na analýzu použili pokročilú metódu pyrolýznej plynovej chromatografie s hmotnostnou spektrometriou (Py-GC-MS). Výsledky všetkých milo prekvapili. Cesty s obsahom recyklovaných rybárskych sietí a plastov neuvoľňovali do ovzdušia ani vody viac mikroplastov než bežný, drahý komerčný asfalt.

Freepik (Úprava redakcie)

Dôvod je pomerne jednoduchý – plast sa počas výroby dokonale roztaví a previaže s asfaltovým spojivom. Keď sa cesta časom opotrebováva, uvoľnené častice nie sú čistým plastom, ale pevným spojením horniny, asfaltu a polyméru. Vedci navyše zistili, že emisie mikroplastov z opotrebovania samotných pneumatík áut doslova maskujú akékoľvek stopové množstvá polyetylénu z vozovky. Signál z gúm bol o niekoľko rádov vyšší než z testovaného plastu v asfalte.

Pohľad do budúcna a európsky rozmer

Hoci sú tieto výsledky mimoriadne povzbudivé, výskum ani zďaleka nekončí. Havajskí vedci plánujú cesty monitorovať aj naďalej, aby zistili, ako budú reagovať na dlhodobú záťaž po rokoch intenzívnej dopravy. Ak sa potvrdí ich odolnosť, mohlo by to znamenať revolúciu v tom, ako pristupujeme k odpadu nielen na ostrovoch, ale na celom svete.

Pre Európsku úniu a Slovensko, ktoré sa snažia o prechod na obehové hospodárstvo, predstavuje tento havajský experiment skvelú inšpiráciu. Ukazuje totiž, že s trochou technologickej odvahy nemusí byť recyklácia len drahým príťažkovým procesom, ale spôsobom, ako budovať trvácnejšiu a lacnejšiu infraštruktúru priamo doma. Rybárske siete síce na Slovensku z riek nevyťahujeme v takých množstvách, no plastového odpadu vhodného na podobné spracovanie máme viac než dosť.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda