Vedci našli stratenú planétu v našej slnečnej sústave. Mala veľkosť Mesiaca

Predstav si svet, ktorý bol takmer taký veľký ako náš Mesiac alebo dokonca Mars, no dnes po ňom nezostalo takmer nič. Pred viac ako 4,5 miliardami rokov, v časoch, kedy sa naša slnečná sústava ešte len formovala, krúžilo okolo mladého Slnka obrovské planetárne embryo. Jeho sľubný vývoj však ukončila brutálna kozmická zrážka, ktorá ho rozmetala na kúsky. Vedcom sa teraz podaril husársky kúsok – našli vôbec prvý priamy dôkaz, že táto stratená protoplanéta skutočne existovala.

Kľúč k tomuto fascinujúcemu tajomstvu ležal ukrytý v horúcom piesku Sahary. Ide o mimoriadne vzácny meteorit s označením Northwest Africa (NWA) 12774. Tento vesmírny pútnik patrí do extrémne vzácnej skupiny takzvaných angritov. Ide o jedny z najstarších vulkanických hornín, aké kedy v našom solárnom systéme vznikli. Formovali sa len niekoľko miliónov rokov po zrode samotnej slnečnej sústavy pred približne 4,56 miliardami rokov.

Ako vyplynulo zo zistení Science Daily uverejnených vo vedeckom časopise Earth and Planetary Science Letters, tento konkrétny kus skaly v sebe nesie svedectvo o evolúcii planét, akú sme doteraz nepoznali. Z celkového počtu viac ako 80 000 meteoritov nájdených na Zemi patrí k angritom iba 68 exemplárov. Ich zloženie dlho mátalo vedcov po celom svete – v porovnaní s horninami z Terry, Marsu či iných kamenných telies totiž obsahujú zanedbateľné množstvo oxidu kremičitého.

Extrémny tlak, aký na malom asteroide nenájdeš

Doteraz si astronómovia mysleli, že angnity pochádzajú z malých asteroidov s polomerom menším ako 200 kilometrov. Nová analýza meteoritu NWA 12774 však túto teóriu totálne zbúrala. Tím vedcov z University of Colorado Boulder, pod vedením profesora Aarona Bella, objavil v štruktúre meteoritu minerál klinopyroxén. Ten je síce bežný aj v zemskej kôre a plášti, no tento konkrétny saharský kus obsahoval extrémne vysoké množstvo hliníka.

To bol jasný signál, že minerál musel vzniknúť pod obrovským tlakom hlboko vo vnútri masívneho telesa. Výpočty ukázali šokujúce čísla. Na vznik takéhoto klinopyroxénu bol potrebný tlak minimálne 17,5 kilobaru. Pre porovnanie, na samom dne Mariánskej priekopy, najhlbšieho miesta na našej planéte, dosahuje tlak „len“ približne 1 kilobar. Takýto gigantický tlak by v malom asteroide jednoducho nemal ako vzniknúť. Materské teleso tohto meteoritu muselo mať polomer najmenej 1 000 kilometrov.

Svet veľkosti nášho Mesiaca

Tu sa však prekvapenia nekončia. Kryštály v meteorite NWA 12774 si stále zachovali ostré hrany a jemné chemické detaily. Ak by vznikli v absolútnom jadre obrovského sveta, tieto jemné štruktúry by časom vplyvom tepla a tlaku zanikli. Ich dokonalé zachovanie naznačuje, že kryštály sa formovali relatívne blízko povrchu pôvodného telesa. Ak je táto interpretácia správna, pôvodný svet musel byť v skutočnosti ešte oveľa masívnejší, než bol minimálny odhad.

Podľa vedcov mohol mať polomer tohto strateného sveta viac ako 1 800 kilometrov. To ho veľkostne stavia priamo vedľa nášho Mesiaca a približuje ho k rozmerom Marsu. Kým dnes vedci usilovne pracujú na tom, ako vyriešiť prežitie na červenej planéte a pre budúcich astronautov dokonca navrhli úplne nový systém merania času, tento objav nám ukazuje, že v ranej histórii našej sústavy sa formovali gigantické svety, ktoré neskôr úplne zmizli.

Pohľad do prastarej histórie a osud strateného telesa

Čo sa vlastne s týmto záhadným svetom stalo? Presnú odpoveď zatiaľ nepoznáme. Najpravdepodobnejším scenárom je, že v chaotických počiatkoch slnečnej sústavy sa zrazil s iným obrovským telesom. Táto kataklizmatická zrážka ho doslova roztrhala na kusy. Je vysoko pravdepodobné, že trosky z tejto obrovskej protoplanéty sa neskôr stali stavebným materiálom pre iné kamenné planéty, vrátane našej Zeme.

Materiály, z ktorých vzniklo materské teleso tohto meteoritu, boli zásadne odlišné od toho, z čoho je zložená Zem alebo Mars. To poukazuje na skutočnosť, že v ranom vesmíre existovali úplne odlišné cesty planetárneho vývoja. Objav nám pripomína, že vesmír okolo nás bol v minulosti nesmierne dynamickým a divokým miestom.

V zásuvkách laboratórií po celom svete ležia tisíce nepreskúmaných meteoritov. Je preto veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti odhalíme stopy po ďalších takýchto stratených svetoch, ktoré pomáhali formovať našu vesmírnu štvrť.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda