Solárna energia zarobila Nemcom stovky miliárd eur. Slovensko má lepšie podmienky, ale…

V tomto texte boli použité aj materiály TASR.

Nemecko patrí medzi krajiny, ktoré boli dlhé roky symbolom masívnej podpory obnoviteľných zdrojov energie. Kritici často upozorňovali na vysoké náklady, priaznivci zas na ekologické prínosy. Dnes však pribúda argument, ktorý oslovuje obe skupiny. Peniaze.

Najnovšie údaje Spolkového zväzu solárneho priemyslu (BSW) ukazujú, že približne šesť miliónov solárnych zariadení vytvorilo za posledných šesť rokov hospodársky prínos v hodnote stoviek miliárd eur. Fotovoltika pritom podľa Nemcov nie je len nástrojom na znižovanie emisií, ale aj spôsobom, ako si krajina udržuje peniaze doma namiesto toho, aby ich posielala za dovoz plynu, uhlia či ropy.

Pre Slovensko je to zaujímavé z ešte jedného dôvodu. Napriek tomu, že máme vo väčšine regiónov lepšie slnečné podmienky ako priemerné Nemecko (najmä jeho severná polovica), v rozvoji fotovoltiky stále výrazne zaostávame.

Podľa údajov BSW vyrobili nemecké solárne elektrárne za posledných šesť rokov takmer 390 terawatthodín elektriny. Ide o množstvo energie, ktoré nahradilo dovoz fosílnych palív približne za 20 miliárd eur. Ešte zaujímavejšie sú odhady klimatických škôd, ktorým sa podarilo vyhnúť. Nemecký solárny sektor podľa BSW zabránil nákladom vo výške až 250 miliárd eur spojeným s emisiami skleníkových plynov.

Podľa Spolkového úradu pre životné prostredie sa vďaka slnečnej energii podarilo za posledných 20 rokov zabrániť vypusteniu približne 500 miliónov ton emisií. Viac než polovica z tohto objemu pritom pripadla iba na obdobie rokov 2020 až 2025. To naznačuje, že skutočný boom prišiel až v posledných rokoch.

Solár už nie je ekologická hračka

Fotovoltika dnes v Nemecku predstavuje plnohodnotné priemyselné odvetvie. Podľa BSW zamestnáva približne 120-tisíc ľudí a generuje ročný obrat okolo 30 miliárd eur.

Nejde pritom len o výrobcov panelov. Solárny ekosystém vytvára pracovné miesta pre projektantov, elektrikárov, montážne firmy, výrobcov batériových úložísk, prevádzkovateľov energetických služieb či softvérové firmy vyvíjajúce systémy na riadenie elektrických sietí.

Nemecko navyše pokračuje vo vysokom tempe výstavby. Len počas minulého roka pribudlo približne 17,5 GW nového fotovoltického výkonu a celková kapacita krajiny už prekročila 117 GW.

Inými slovami, Nemecko za jediný rok postavilo takmer 13-násobok toho, čo má Slovensko vybudované za celú svoju históriu.

Midjourney/Pixabay/Úprava redakcie

Nemecko ukazuje aj problémy budúcnosti

Masívny rozmach fotovoltiky však prináša aj nové technologické výzvy. Počas slnečných dní sa v Nemecku opakovane objavujú situácie, keď je elektriny v sieti viac, než trh dokáže okamžite spotrebovať. Výsledkom sú záporné ceny elektriny na burze. Výrobcovia v niektorých hodinách paradoxne platia za to, že dodávajú energiu do siete.

Práve preto sa v krajine rozbieha ďalšia investičná vlna. Nemecko masívne buduje batériové úložiská, inteligentné siete a systémy riadenia spotreby. Samotné panely totiž nestačia. Energetika budúcnosti stojí na kombinácii výroby, akumulácie a digitálneho riadenia.

Aj pre Slovensko je to dôležité upozornenie. Výstavba nových zdrojov musí ísť ruka v ruke s budovaním batérií a modernizáciou sietí.

ATA Green

Slovensko má viac slnka, ale výrazne menší trh

Podľa údajov Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI) dosiahla celková inštalovaná kapacita fotovoltiky na Slovensku po roku 2025 približne 1,36 GW. Len minulý rok pribudlo 243 MW nových zdrojov.

Rozdiel oproti Nemecku je obrovský. Kým Slovensko disponuje celkovým výkonom približne 1,36 GW, Nemecko len za jediný rok pridalo 17,5 GW nových solárnych elektrární.

Paradoxom je, že problém neleží v počasí. Slovensko má vo väčšine regiónov lepšie podmienky na výrobu elektriny zo slnka než priemerné Nemecko. Výnimkou sú niektoré oblasti južného Nemecka, kde sú podmienky porovnateľné. Rozdiel preto vytvára najmä regulácia, infraštruktúra a investičné prostredie.

Je tu ešte ďalší významný faktor. Rozvoj fotovoltiky na Slovensku narážal roky na obmedzené možnosti pripájania nových zdrojov. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) síce vlani zvýšila limitný výkon dostupný pre nové fotovoltické a veterné elektrárne zo 747 MW na 917 MW, no samotný údaj nevypovedá o celej situácii.

SEPS spravuje prenosovú sústavu, teda energetické „diaľnice“. Reálne pripájanie domácností a firiem však riešia regionálne distribučné spoločnosti. A práve tam často vznikajú úzke hrdlá.

V praxi to znamená, že aj keď štát navýši celkovú kapacitu siete, konkrétny investor môže naraziť na preťažený transformátor alebo nedostatočnú kapacitu v danom regióne. Práve lokálne obmedzenia patria medzi najčastejšie problémy, na ktoré upozorňujú developeri aj podniky.

One Earth System

Nemci už nečakajú na dotácie

Zaujímavý je aj posun ekonomického modelu. Na Slovensku sa trh stále výrazne odvíja od dotačných schém. Programy ako Zelená domácnostiam dokážu výrazne rozhýbať dopyt, no po vyčerpaní financií aktivita často spomalí.

V Nemecku sa čoraz viac veľkých projektov realizuje bez štátnej podpory. Investori využívajú takzvané PPA kontrakty (Power Purchase Agreement), teda dlhodobé komerčné dohody medzi výrobcom elektriny a odberateľom.

Príkladom môže byť automobilka alebo výrobný podnik, ktorý si na desať či pätnásť rokov zafixuje cenu elektriny priamo od prevádzkovateľa solárneho parku. Fotovoltika sa tak stáva normálnym biznisom, nie projektom závislým od dotácií.

Slovensko už nie je na začiatku. Otázkou je tempo

Fotovoltika na Slovensku rastie najrýchlejšie vo svojej histórii. Len počas minulého roka pribudlo do distribučných sietí približne 16-tisíc nových zdrojov a väčšinu tvorili práve solárne elektrárne.

Nemecké čísla však ukazujú, že najväčšie ekonomické prínosy prichádzajú až vo veľkom meradle. Krajina dnes nehovorí len o nižších emisiách, ale o stovkách miliárd eur, ktoré zostali v domácej ekonomike namiesto toho, aby odtiekli za dovoz energetických surovín.

Slovensko má jednu výhodu, ktorú mnohé európske krajiny nemajú – dostatok slnka a veľké množstvo nevyužitých striech na rodinných domoch, firmách či priemyselných areáloch. Otázkou už nie je, či má fotovoltika ekonomický zmysel.

Otázkou je, ako rýchlo dokážeme odstrániť prekážky, ktoré jej bránia rásť.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia