V tejto správe boli použité materiály TASR.

Klimatické zmeny neovplyvňujú len počasie, poľnohospodárstvo či zásoby vody. Ticho a postupne menia aj rozšírenie organizmov, ktoré boli ešte donedávna viazané na podstatne teplejšie oblasti Európy a sveta. Medzi nimi sa nachádzajú aj kliešte, ktoré môžu prenášať závažné infekčné ochorenia.

Môžu sa u nás udomácniť

Podľa Branislava Peťka z Parazitologického ústavu SAV sa v nasledujúcich desaťročiach môže situácia zmeniť aj na Slovensku. Ak bude otepľovanie pokračovať súčasným tempom, niektoré druhy kliešťov typické pre subtropické oblasti by sa mohli udomácniť aj na juhu krajiny.

Už dnes odborníci zaznamenávajú výskyt druhov, ktoré sa prirodzene vyskytujú najmä v oblasti Stredomoria. Ich prítomnosť však zatiaľ neznamená, že sa na Slovensku dokážu trvalo usadiť. Hlavnou prekážkou zostávajú zimné teploty, ktoré by v prírode neprežili.

Príkladom je kliešť psí s odborným názvom Rhipicephalus sanguineus. Tento druh je bežný v stredomorskom regióne, no v posledných rokoch sa objavuje aj severnejšie. Jeho výskyt hlásia z Maďarska vrátane oblastí blízko slovenských hraníc.

Zaznamenaný bol aj na Slovensku. V jednom prípade sa dokonca rozmnožil v byte v Bratislave po tom, ako si ho majitelia priviezli na psovi z dovolenky pri mori. Vo voľnej prírode by však slovenskú zimu neprežil.

Ešte desivejšie kliešte, než tie naše

Pozornosť vedcov púta aj rod kliešťov Hyalomma. Jeho nálezy sa objavili nielen v južnej Európe, ale aj v stredných a severnejších regiónoch kontinentu. Najčastejšie sa sem dostáva prostredníctvom sťahovavých vtákov. Larvy a nymfy totiž dokážu absolvovať významnú časť svojho vývoja na jednom hostiteľovi, ktorým bývajú práve vtáky. Po odpadnutí sa v pôde ďalej vyvíjajú, no na dokončenie premeny potrebujú dostatočne vysoké teploty vzduchu aj pôdy.

Práve nedostatok vhodných klimatických podmienok zatiaľ bráni tomu, aby sa tieto kliešte v strednej Európe úspešne rozmnožovali a vytvárali stabilné populácie.

Kliešť Hyalomma sa zároveň od domácich druhov výrazne odlišuje. Ide o pomerne veľkého kliešťa s nápadne dlhšou ústnou časťou a svetlými pruhovanými nohami. Na rozdiel od väčšiny kliešťov nečaká pasívne na vegetácii. Hostiteľa dokáže aktívne vyhľadávať a pohybovať sa za ním výrazne rýchlejšie.

Odborníci nevylučujú ani inú cestu jeho šírenia. Dospelé jedince sa môžu do Európy dostať v kontajneroch alebo balíkoch z krajín pôvodu. Otvorenou otázkou zostáva, či by v našich podmienkach dokázali úspešne napadnúť hostiteľa a preniesť niektoré z ochorení, ktoré sa s nimi spájajú.

Unsplash

Riziko nespočíva len v samotnom výskyte nových druhov. Kým kliešť obyčajný je známy ako prenášač lymskej boreliózy a kliešťovej encefalitídy, druhy rodu Hyalomma sú významnými prenášačmi vírusu spôsobujúceho krymsko konžskú hemoragickú horúčku. Ide o závažné vírusové ochorenie sprevádzané vysokými horúčkami a krvácavými prejavmi.

Zaujímavosťou je, že vírus dokáže prenášať aj kliešť pijak stepný (Dermacentor marginatus), ktorého výskyt zasahuje aj na južné Slovensko. Parazitológovia ho nachádzajú pomerne často, napriek tomu sa krymsko konžská hemoragická horúčka na Slovensku zatiaľ nevyskytuje.

Súčasná situácia tak podľa odborníkov nepredstavuje bezprostrednú hrozbu. Pokračujúce otepľovanie však môže v budúcnosti vytvoriť podmienky, ktoré umožnia novým druhom kliešťov trvalé usadenie aj v našom regióne. To by znamenalo nielen zmenu v zložení miestnej fauny, ale potenciálne aj príchod ďalších infekčných ochorení, s ktorými dnes slovenské zdravotníctvo prakticky nemá skúsenosti.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia