Ešte nedávno to vyzeralo ako jeden z najtvrdších pádov zelenej energetiky v Európe. Tepelné čerpadlá mali byť odpoveďou na drahý plyn, ruskú energetickú vydieračku aj vysoké emisie z budov. Výrobcovia rozširovali kapacity, štáty spúšťali podporné schémy a domácnosti po invázii Ruska na Ukrajinu hľadali spôsob, ako sa zbaviť závislosti od plynového kotla.

Potom však prišlo vytriezvenie. Ako sme informovali v staršom článku o tom, že Európa do zariadenia investovala miliardy eur, no ľudia oň začali strácať záujem, predaj tepelných čerpadiel sa v roku 2024 prudko prepadol. Podľa vtedajších údajov Európskej asociácie tepelných čerpadiel klesol v 13 najväčších európskych trhoch o 23 %. Firmy, ktoré ešte krátko predtým investovali do výroby, zrazu riešili slabší dopyt, nevyužité kapacity a prepúšťanie.

Najnovšie čísla však ukazujú, že tento príbeh sa nekončí pri sklamaní. Európsky trh s tepelnými čerpadlami sa po tvrdom páde opäť dvíha. Podľa predbežných dát Európskej asociácie tepelných čerpadiel vzrástol predaj v roku 2025 v 16 sledovaných európskych krajinách o 10,3 %. Predalo sa približne 2,62 milióna rezidenčných tepelných čerpadiel, zatiaľ čo rok predtým to bolo 2,38 milióna kusov.

Po prepade prišiel obrat

Rok 2025 bol pre celý sektor dôležitý test. Po mimoriadne silnom období rokov 2022 a 2023 sa ukázalo, že samotný strach z plynu nestačí na dlhodobý rast. Keď sa ceny energií čiastočne stabilizovali a dotácie sa v niektorých krajinách menili, domácnosti začali nákup odkladať. Tepelné čerpadlo je stále drahé zariadenie a veľa ľudí si ho nekúpi len preto, že zapadá do klimatickej stratégie Bruselu.

Obrat v roku 2025 preto hovorí najmä o jednej veci: záujem o tepelné čerpadlá nezmizol, iba sa stal citlivejším na cenu, dotácie a dôveru domácností. V 12 zo 16 sledovaných krajín predaje opäť rástli. Celkový počet inštalovaných tepelných čerpadiel v Európe sa dostal približne na 28 miliónov.

Unsplash/Pixabay

O tejto téme sme písali už v minulosti aj v slovenskom kontexte. V článku o tom, že Európania začali masívnejšie kupovať tepelné čerpadlá, zatiaľ čo Slovensko stále váha, sme upozorňovali, že Slovensko má v tejto oblasti zvláštnu pozíciu. Na jednej strane tu existuje výrobný a montážny ekosystém, ktorý je napojený na európsky trh. Na druhej strane domáci dopyt stále naráža na vysokú vstupnú investíciu, neistú návratnosť a slabšiu dôveru ľudí v stabilitu podpory.

Za rastom nie je len ekológia, ale aj drahší plyn

Nový impulz prišiel aj začiatkom roka 2026. Podľa EHPA sa v 1. kvartáli v 11 európskych krajinách predalo približne 575 000 rezidenčných tepelných čerpadiel. V rovnakom období roka 2025 to bolo 494 000 kusov, čo znamená medziročný rast o 17 %. Vo Francúzsku, Nemecku a Poľsku bol rast ešte výraznejší, v priemere dosiahol 25 %.

Dôležité je, že tento rast neprišiel vo vzduchoprázdne. EHPA ho spája aj s energetickou neistotou po tom, čo Irán 2. marca uzavrel Hormuzský prieliv, čo prudko zatlačilo nahor ceny plynu a ropy. Inými slovami, domácnosti sa k tepelným čerpadlám nevracajú iba preto, že chcú zelenšie bývanie. Vracia ich tam aj obyčajná ekonomika.

Práve tu je najväčší rozdiel oproti roku 2024. Keď je plyn lacnejší, dotácie neisté a elektrina drahá, tepelné čerpadlo vyzerá pre časť domácností ako riziko. Keď sa však fosílne palivá znovu predražia, účinnejšie elektrické vykurovanie začne dávať väčší zmysel. Trh tak nehovorí, že ľudia tepelné čerpadlá nechcú. Skôr ukazuje, že ich chcú vtedy, keď im štát a ceny energií dávajú rozumnú návratnosť.

Brusel veľký plán zrušil, tlak však nezmizol

Paradoxom je, že návrat rastu prichádza v čase, keď Európska komisia už nepočíta so samostatným akčným plánom pre tepelné čerpadlá. Heat Pump Action Plan bol oznámený ešte v roku 2023 a priemysel od neho očakával jasnejší rámec podpory, stabilnejšie pravidlá a koordinovaný tlak na rozširovanie technológie v budovách, priemysle aj lokálnych tepelných sieťach.

Komisia ho však v roku 2025 oficiálne zrušila. Namiesto samostatného plánu dnes pracuje cez Heat Pump Accelerator Platform, ktorá má spájať priemysel, expertov, výskumné inštitúcie a tvorcov politík. Platforma vznikla v januári 2025 a má urýchliť zavádzanie tepelných čerpadiel v Európskej únii.

Otázkou je, či to bude stačiť. Výrobcovia nepotrebujú iba diskusnú platformu, ale predvídateľný trh. Domácnosti zas potrebujú vedieť, koľko ich bude stáť inštalácia, akú podporu dostanú a či sa pravidlá nezmenia uprostred rozhodovania. Práve nestabilita dotácií patrila medzi hlavné dôvody predchádzajúceho prepadu.

Slovensko má problém aj príležitosť

Slovensko do tohto európskeho vývoja vstupuje s vlastným paradoxom. Tepelné čerpadlá sa u nás vyrábajú, montujú aj servisujú, no veľká časť domácností stále zostáva pri plyne. Dôvod nie je iba konzervatívnosť ľudí. Rozhoduje aj stav domu, typ vykurovacej sústavy, cena elektriny, dostupnosť odborníkov a výška počiatočnej investície.

Práve preto je dôležité, že štát od júna 2026 rozšíril zvýhodnenú podporu pre domácnosti cez program Zelená solidarita. Ako sme informovali v článku o tom, že Slováci môžu získať až 90 % nákladov na zelené energie, vyššia podpora sa týka domácností s nižším príjmom a môže výrazne znížiť vstupnú bariéru pri obnoviteľných zdrojoch energie.

ChatGPT

Pri tepelných čerpadlách však samotná dotácia nestačí. Ak má domácnosť starý nezateplený dom, vysokoteplotné radiátory a zlý projekt, výsledok môže byť drahý a sklamaním. Tepelné čerpadlo funguje najlepšie tam, kde sa rieši celý systém: zateplenie, nízkoteplotné vykurovanie, ohrev vody, spotreba elektriny a prípadne aj fotovoltika.

Aj preto sme v staršom praktickom texte o fotovoltike upozorňovali, že jednoduché pravidlo pri návrhu systému môže domácnosti ušetriť tisíce eur. Ak človek plánuje v najbližších rokoch prejsť na tepelné čerpadlo, kúpiť elektromobil alebo výrazne zvýšiť spotrebu elektriny, nemá zmysel navrhovať energetické riešenie iba podľa dnešnej spotreby. Domácnosť potom môže o pár rokov zistiť, že systém, ktorý mal šetriť peniaze, je poddimenzovaný.

Návrat áno, istota ešte nie

Nové európske čísla teda neznamenajú, že tepelné čerpadlá majú vyhraté. Predaje síce opäť rastú, no stále nedosahujú tempo z najsilnejších rokov energetickej krízy. Navyše sa ukazuje, že trh je veľmi závislý od cien plynu, ropy, elektriny a podpory štátu.

Napriek tomu ide o jasný obrat oproti roku 2024. Zariadenie, ktoré Európa po veľkom boome začala kupovať čoraz menej, sa znovu dostáva do hry. Nie preto, že by ľudí presvedčili politické slogany, ale preto, že účty za energie a neistota pri fosílnych palivách opäť ukázali slabé miesto starého vykurovania.

Ak chce Európa tento návrat premeniť na dlhodobý trend, musí domácnostiam ponúknuť stabilitu. Tepelné čerpadlá môžu byť dôležitou súčasťou energetickej transformácie, no iba vtedy, ak sa z nich nestane drahá lotéria závislá od toho, či dotácia práve platí a či plyn na pár mesiacov zlacnel.

Čítajte viac z kategórie: Novinky