Umelá inteligencia, dátové centrá a masívna digitalizácia majú jeden spoločný problém. Potrebujú obrovské množstvo stabilnej elektriny. Práve preto sa technologické firmy aj vlády opäť obracajú k jadru. Tentoraz však nejde o gigantické elektrárne za desiatky miliárd eur, ale o malé modulárne reaktory známe ako SMR.

Okolo tejto technológie dnes rastie obrovský hype. Investujú do nej technologickí miliardári, testujú ju veľké energetické firmy a prvé projekty pripravujú aj európske štáty vrátane Slovenska. Hoci SMR zatiaľ nie sú zázračným riešením všetkých energetických problémov, mnohí odborníci ich považujú za jednu z najzaujímavejších technológií budúcich desaťročí.

Klasické jadrové elektrárne totiž trápia dva zásadné problémy: výstavba trvá extrémne dlho a náklady často rastú do astronomických výšok. Stačí sa pozrieť na slovenské Mochovce, francúzsky Flamanville alebo britský Hinkley Point C.

SMR majú tento model obrátiť naruby. Namiesto obrovského projektu budovaného priamo na mieste majú fungovať podobne ako moderné automobilky či výroba lietadiel. Reaktory sa majú sériovo vyrábať v továrňach, následne previezť na miesto a tam zložiť z hotových modulov.

Práve modularita má byť ich najväčšou výhodou. Menší výkon znamená nižšiu počiatočnú investíciu, jednoduchšiu výstavbu a potenciálne rýchlejšie nasadenie. Väčšina SMR projektov počíta s výkonom do približne 300 megawattov elektriny, čo je niekoľkonásobne menej než pri klasických jadrových blokoch.

Nie všetky „minireaktory“ fungujú rovnako

Pod označením SMR sa dnes skrýva viacero technologických konceptov. Niektoré vychádzajú z klasických jadrových elektrární, iné pripomínajú skôr experimentálne projekty z vedecko-fantastických filmov.

Najbližšie k dnešným elektrárňam majú takzvané ľahkovodné reaktory. Fungujú podobne ako Mochovce či Bohunice, len v menšom prevedení. Práve tie sú momentálne technologicky najbližšie ku komerčnému nasadeniu.

Ďalšie koncepty experimentujú s chladením pomocou hélia, tekutého sodíka alebo roztavených solí. Napríklad projekty typu MSR pracujú s palivom rozpusteným v tekutej soli, čo má podľa vývojárov zvýšiť bezpečnosť a efektivitu.

Výrobcovia zároveň tvrdia, že moderné SMR budú bezpečnejšie než staršie jadrové elektrárne. Menšie reaktory totiž obsahujú menej paliva a viaceré návrhy počítajú s pasívnymi bezpečnostnými systémami, ktoré fungujú aj bez zásahu človeka či externého napájania. To však neznamená, že malé reaktory nebudú potrebovať bezpečnostné zóny alebo prísny dohľad regulátorov.

Rolls-royce-smr

Silicon Valley objavilo jadro

K obrovskému záujmu o SMR výrazne prispela aj explózia umelej inteligencie. Moderné AI systémy a dátové centrá spotrebujú enormné množstvo energie a technologické firmy začínajú narážať na limity elektrických sietí.

Práve preto sa o jadrové technológie začali zaujímať firmy aj investori zo Silicon Valley. Bill Gates podporuje projekt TerraPower, ktorý vyvíja moderný sodíkový reaktor Natrium. Startup Oklo zas získal podporu viacerých investorov z technologického sektora a medzi podporovateľmi jadrových startupov sa objavilo aj meno šéfa OpenAI Sama Altmana.

Obrovské investície do jadrových startupov pritom neprichádzajú len od energetických firiem, ale čoraz častejšie aj od technologického sektora a veľkých fondov. Téme rastúcich investícií do SMR a príspevku Česka sme rozoberali v samostatnom článku.

Google, Microsoft či Amazon zároveň čoraz častejšie podpisujú dlhodobé kontrakty na stabilné bezuhlíkové zdroje energie. Nie vždy ide priamo o SMR, no technologický sektor otvorene priznáva, že samotné veterné a solárne elektrárne nedokážu zabezpečiť stabilnú prevádzku dátových centier 24 hodín denne bez obrovských investícií do akumulácie.

Terrapower | Výstavba SMR

To však automaticky neznamená, že budúcnosť energetiky nepatrí vetru a slnku. Práve otázka, ako má vyzerať slovenský energetický mix v najbližších desaťročiach, sa v posledných hodinách opäť dostala do centra pozornosti aj po ostrých vyjadreniach premiéra Roberta Fica na adresu veterných parkov, ktorým sme sa venovali v samostatnom článku.

Väčšina energetických scenárov od Medzinárodnej energetickej agentúry či Európskej únie stále počíta s masívnym rastom obnoviteľných zdrojov. Jadrová energia vrátane SMR má skôr dopĺňať energetický mix ako úplne nahradiť obnoviteľné zdroje.

Slovensko sedí pri jednom stole s veľkými hráčmi

Pre Slovensko pritom nie je téma SMR vôbec okrajová. Krajina už dnes patrí medzi štáty s najvyšším podielom výroby elektriny z jadra na svete a ďalšie jadrové projekty aktívne skúma.

Slovenské elektrárne v posledných rokoch hovoria o štúdiách uskutočniteľnosti aj spolupráci so zahraničnými partnermi. Téme sme sa detailnejšie venovali už v článku o tom, že Slovensko patrí medzi európskych favoritov na nasadenie malých modulárnych reaktorov a analyzuje konkrétne lokality aj technológie budúcnosti.

ChatGPT/TASR/Úprava redakcie

Podobným smerom idú aj okolité štáty. Český ČEZ skúma možnosti nasadenia SMR v Temelíne a Dukovanoch, Poľsko zas otvorene hovorí o flotile menších reaktorov pre priemysel a energetiku. Veľké ambície majú aj Veľká Británia, Kanada či Švédsko.

Zaujímavé pritom je, že do jadrovej hry nevstupujú len európske veľmoci. Ako sme nedávno upozornili, mimoriadne ambiciózne plány v oblasti SMR pripravuje aj africký štát, ktorý chce v budúcnosti vybudovať jadrovú kapacitu konkurujúcu viacerým európskym štátom.

Realita je však zatiaľ podstatne menej futuristická než marketingové prezentácie.

SMR majú veľký problém

Hoci sa o malých modulárnych reaktoroch hovorí čoraz viac, komerčne fungujúcich projektov je dnes minimum. Za reálne prevádzkované SMR sa najčastejšie označuje ruská plávajúca elektráreň Akademik Lomonosov a niekoľko pilotných projektov v Číne.

Väčšina západných projektov sa stále nachádza vo fáze vývoja, licencií alebo prípravy výstavby. Prvé komerčné nasadenie v Európe a USA sa očakáva skôr v 30. rokoch.

Otázniky visia aj nad ekonomikou. Americký projekt NuScale musel v minulosti prehodnotiť svoje plány po prudkom raste nákladov a analytici upozorňujú, že malé reaktory zatiaľ nedokázali potvrdiť sľubovanú lacnejšiu výrobu elektriny.

Diskutuje sa aj o jadrovom odpade. Niektoré štúdie upozorňujú, že určité typy SMR môžu produkovať viac rádioaktívneho odpadu na jednotku vyrobenej energie než veľké reaktory. Veľa však závisí od konkrétnej technológie a typu paliva.

SMR preto dnes nie sú hotovou revolúciou, ale skôr technologickou stávkou na budúcnosť. Ak sa podarí znížiť náklady, zvládnuť regulácie a rozbehnúť sériovú výrobu, môžu výrazne zmeniť energetiku aj priemysel. Ak nie, zostanú len ďalším ambicióznym projektom, ktorý narazil na tvrdú realitu jadrového biznisu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky