V tomto texte boli použité materiály TASR.

Globálna ekonomika sa opäť dostáva pod tlak rastúcich cien energií a dôsledky začínajú pociťovať aj finančné trhy. Analytici upozorňujú, že problémy okolo Hormuzského prielivu môžu držať ceny ropy vysoko ešte celé roky, čo zvyšuje riziko novej inflačnej vlny v Európe aj USA.

Situácia zároveň stavia centrálne banky pred nepríjemnú dilemu. Ak budú s reakciou váhať, inflácia môže ďalej zosilnieť. Ak zasiahnu príliš agresívne, môžu zabrzdiť ekonomický rast a zdražiť úvery pre domácnosti aj firmy.

Blokovaný Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza významná časť svetových dodávok ropy, podľa analytika UNIQA investiční společnost Václava Frančeho predstavuje problém, ktorý sa neskončí ani po prípadnom obnovení dopravy. Tvrdí, že trh s ropou sa nebude schopný úplne stabilizovať skôr než v roku 2027.

Dôvodov je viacero. Poškodená energetická infraštruktúra si vyžiada dlhú obnovu, zásoby ropy sú oslabené a ich dopĺňanie bude tlačiť ceny vyššie. K tomu sa pridáva aj rastúca riziková prémia, keďže prechod cez región zostáva geopoliticky neistý.

Práve energia pritom patrí medzi faktory, ktoré dokážu roztočiť širšiu infláciu naprieč ekonomikou. Nejde iba o drahšie tankovanie alebo kúrenie. Vyššie náklady sa postupne premietajú do cien potravín, dopravy, výroby aj služieb.

Inflácia sa môže zakoreniť hlbšie

Franče upozorňuje, že aktuálny problém môže prerásť do tzv. druhotnej inflácie. To znamená, že firmy aj domácnosti začnú automaticky počítať s ďalším zdražovaním, čo následne vytvára tlak na rast miezd aj cien.

Finančné trhy už podľa neho menia očakávania. Investori aktuálne počítajú s tým, že americký Fed by mohol tento rok pristúpiť približne k jednému zvýšeniu sadzieb. Ešte výraznejšie očakávania sa objavili v eurozóne, kde trhy započítavajú až tri zvýšenia úrokových sadzieb.

To naznačuje, že investori nepovažujú súčasnú menovú politiku za dostatočne prísnu. Výsledkom je rast výnosov štátnych dlhopisov a nervozita na finančných trhoch.

Najväčší problém podľa analytika momentálne hrozí Európskej centrálnej banke. Hlavná úroková sadzba ECB sa nachádza na úrovni 2 %, zatiaľ čo inflácia v eurozóne dosiahla v apríli 3 %. Situáciu navyše komplikuje slabšie euro voči doláru, ktoré predražuje dovoz energií a surovín.

„Menová politika už v tejto chvíli nie je reštriktívna. Je teda najvyšší čas zasiahnuť,“ upozornil Franče.

Pixabay (Úprava redakcie)

Drahšie úvery môžu zasiahnuť aj Slovákov

Prípadné zvyšovanie sadzieb by malo dopad aj na bežných ľudí. Vyššie úroky totiž zdražujú hypotéky, podnikové úvery aj financovanie štátneho dlhu. Slovensko pritom patrí medzi krajiny eurozóny, kde je citlivosť domácností na úrokové sadzby pomerne vysoká.

Ak by ECB pristúpila k rýchlejšiemu sprísneniu politiky, mohlo by to spomaliť ekonomickú aktivitu v celej Európe. Zároveň však centrálna banka čelí riziku, že príliš pomalá reakcia by umožnila inflácii opäť sa naplno rozbehnúť.

Americký Fed je podľa analytika v komfortnejšej pozícii. Základná sadzba sa tam pohybuje medzi 3,5 až 3,75 % a časť práce už odviedol silnejší dolár, ktorý pomáha tlmiť dovoznú infláciu.

História podľa Frančeho ukazuje, že oneskorené reakcie centrálnych bánk bývajú drahé. Príliš prudké zvýšenie sadzieb síce môže ekonomiku krátkodobo zasiahnuť, no ešte väčším problémom býva situácia, keď inflácia prerastie do dlhodobého problému.

Najbližšie mesiace tak budú pre ECB aj Fed rozhodujúce. Trhy už totiž nešpekulujú nad tým, či centrálne banky zasiahnu, ale ako rýchlo to urobia.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia