Globálny priemysel čaká jedno z najdôležitejších rozhodnutí tejto dekády. Ak chceme úspešne bojovať s klimatickou krízou a udržať otepľovanie pod kritickou hranicou, musíme okamžite transformovať ťažký priemysel.

Najnovší výskum, o ktorom informoval popredný technologický portál Tech Xplore, prináša jasné ekonomické argumenty. Investície do odklonu od uhlia pri výrobe ocele do roku 2030 sú totiž výrazne výhodnejšie ako neskoršie hasenie klimatických problémov.

Podľa štúdie zverejnenej v prestížnom vedeckom časopise Nature Climate Change ušetrí včasný prechod na ekologickejšie alternatívy až 800 miliárd dolárov. To je o celých 53 percent menej, než by stálo odstraňovanie emisií neskôr pomocou drahých technológií zachytávania uhlíka.

Obrovský podiel na svetovom znečistení

Výroba ocele je v súčasnosti zodpovedná za približne 7 % celosvetových emisií skleníkových plynov. Pre lepšiu predstavu je to viac, než vyprodukuje celá Európska únia za jeden rok. Až 70 % svetovej ocele sa pritom stále vyrába za pomoci uhlia.

Problémom je, že dopyt po tomto materiáli neustále rastie, najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách. Približne polovica všetkých plánovaných hutníckych projektov na svete sa stále spolieha na staré uhoľné technológie. Ak sa postavia, budú fungovať desiatky rokov.

Vedci varujú pred takzvaným efektom „uzamknutia emisií“ (carbon lock-in). Nové uhoľné pece vybudované v tejto dekáde by mohli nekompromisne chrliť emisie až do roku 2060. Tomuto scenáru sa však dá vyhnúť, ak začneme konať hneď teraz.

Zelené alternatívy a kľúčová úloha Indie

Riešením je okamžité presmerovanie investícií do ekologických alternatív. Ide najmä o pece pripravené na využitie ekologického vodíka a masívnu recykláciu oceľového šrotu. Tento prechod by mohol do roku 2070 ušetriť až 73 gigaton CO2.

Ak túto príležitosť premeškáme, budeme musieť emisie znižovať v iných sektoroch hospodárstva. Analýzy však ukazujú, že dodatočné úspory v iných oblastiach budú až dvakrát drahšie. Finančné straty by tak boli pre globálnu ekonomiku fatálne.

Mimoriadne dôležitú úlohu v celom procese zohráva India. Tá má v súčasnosti naplánovaný najväčší počet nových uhoľných projektov na svete. Väčšina z nich sa však ešte nezačala stavať, čo vytvára jedinečnú príležitosť na zmenu kurzu.

Ak by India presmerovala investície vo výške 50 miliárd dolárov do vodíkových technológií, ušetrila by obrovské množstvo emisií. Problémom sú však vysoké kapitálové náklady, s ktorými rozvojové krajiny bojujú. Pomôcť by preto malo medzinárodné financovanie.

Slovenský a európsky kontext

V európskom kontexte, vrátane Slovenska, je táto téma mimoriadne pálčivá. Európska únia tlačí na dekarbonizáciu prostredníctvom prísneho systému obchodovania s emisnými povolenkami (EU ETS). Prechod na zelenú oceľ tak nie je len ekologickou, ale aj ekonomickou nutnosťou pre prežitie európskeho priemyslu.

Prechod na priamu redukciu železnej rudy (DRI) pomocou vodíka si však vyžaduje enormné množstvo zelenej energie. Bez stabilnej a lacnej obnoviteľnej elektriny bude prechod na bezemisnú oceľ v Európe aj na Slovensku nesmierne náročný.

Oceliarne v Číne, ktoré sú relatívne nové, budú musieť podľa štúdie predčasne odstaviť svoje uhoľné vysoké pece. Bežná vysoká pec potrebuje rekonštrukciu po 20 rokoch fungovania. Práve tento moment rekonštrukcie je ideálnou príležitosťou na jej definitívne vyradenie.

Ak sa však namiesto toho investuje do jej obnovy, emisie sa opäť zakonzervujú na ďalšie dve desaťročia. Podľa vedcov je preto kľúčové, aby štáty nastavili jasné politické pravidlá a finančné stimuly, ktoré zabránia ďalšej podpore fosílnych technológií.

Čítajte viac z kategórie: Umelá inteligencia / AI