Nočná obloha už dávno nepatrí len hviezdam. Počet satelitov na obežnej dráhe rastie rekordným tempom a podľa novej vedeckej štúdie môže situácia prerásť do bodu, keď budú moderné teleskopy prakticky nepoužiteľné. Výskumníci upozorňujú, že extrémne jasné satelity a pripravované megakonštelácie môžu zvýšiť jas nočnej oblohy až trojnásobne.

Najväčšie obavy sa týkajú pripravovaného observatória Vera C. Rubin v Čile, ktoré má počas nasledujúcej dekády vytvoriť jednu z najdetailnejších máp vesmíru v histórii. Ak sa však naplnia plány vesmírnych spoločností, obrovská kamera observatória môže byť zahltená svetelným smogom zo satelitov.

Astronómovia pritom pred problémom varujú už niekoľko rokov. Doteraz sa pozornosť sústreďovala najmä na konštelácie typu Starlink od spoločnosti SpaceX, ktoré na oblohe zanechávajú svetelné stopy. Nová štúdia však ukazuje, že budúcnosť môže byť ešte výrazne horšia.

Podľa odborníka na vesmírnu udržateľnosť Jonathana McDowella je v najbližších rokoch plánovaných približne 1,7 milióna nových satelitov. Veľkú časť z nich tvoria takzvané megakonštelácie, teda obrovské siete tisícov zariadení určených najmä na poskytovanie internetu a mobilného pripojenia.

Nie všetky satelity však predstavujú rovnaký problém. Niektoré sú extrémne veľké, iné zasa mimoriadne odrazivé. A práve kombinácia oboch faktorov môže zásadne zmeniť vzhľad nočnej oblohy.

Satelity veľké ako tenisové kurty

Výskum viedol Olivier Hainaut z Európskeho južného observatória (ESO). Vo svojej práci modeloval, ako sa svetlo zo satelitov rozptyľuje v atmosfére a aký dopad to bude mať na moderné observatóriá.

Osobitnú pozornosť venoval satelitom spoločnosti AST SpaceMobile. Ich modely BlueWalker a BlueBird patria medzi najväčšie komunikačné satelity, aké boli doteraz vypustené. Niektoré majú rozmery menšieho bytu alebo tenisového kurtu a na oblohe sú výrazne jasnejšie než bežné družice.

Grok/X/Reflect Orbital (Úprava redakcie)

Ešte kontroverznejší projekt pripravuje startup Reflect Orbital. Firma chce využívať obrovské vesmírne zrkadlá, ktoré by odrážali slnečné svetlo na Zem aj počas noci. Cieľom je osvetľovanie solárnych fariem po západe slnka, no astronómovia hovoria o potenciálnej katastrofe pre vedecké pozorovania.

Práve tieto vysoko reflexné satelity môžu podľa modelov spôsobiť najväčší problém. Na snímkach z teleskopov sa totiž neobjavia len ako svetelné čiary. Jasné objekty dokážu presvetliť celé časti fotografie a poškodiť dáta zo vzdialených galaxií či supernov.

Hainaut upozorňuje, že moderné astronomické kamery používajú dlhé expozičné časy, aby zachytili čo najviac svetla z hlbokého vesmíru. Ak cez záber preletí jasný satelit, na senzore vznikne výrazná stopa. Pri niektorých kamerách sa navyše objavuje efekt nazývaný „saturation cross-talk“, ktorý dokáže poškodiť ešte väčšiu časť snímky.

Starlink/Grok

Trojnásobne jasnejšia obloha

Vedci vytvorili detailný model rozptylu svetla v atmosfére a simulovali rôzne scenáre budúceho vývoja. Zohľadnili pritom pohyb, jas aj počet satelitov.

Ak by megakonštelácia obsahovala približne 60-tisíc relatívne tmavých satelitov, celkový jas oblohy by vzrástol len mierne. Problémom by však zostali svetelné stopy, ktoré by mohli zasiahnuť 6 až 15 percent záberu kamery observatória Vera Rubin.

Oveľa horšie dopadli simulácie s veľmi jasnými satelitmi. Už niekoľko stoviek družíc typu BlueBird by podľa štúdie vytváralo na oblohe výrazné svetelné škvrny viditeľné na astronomických snímkach.

Najhorší scenár však predstavujú satelity podobné konceptu Reflect Orbital. Ak by ich na obežnej dráhe bolo približne 50-tisíc, jas nočnej oblohy by mohol narásť o 200 až 300 percent. V praxi by to znamenalo, že niektoré citlivé teleskopy by stratili schopnosť vykonávať presné vedecké pozorovania.

Dôsledky by nepocítili len observatóriá v Čile či USA. Astronomické dáta z veľkých teleskopov využívajú výskumné tímy po celom svete vrátane Európy. Nepriamo sa to teda dotýka aj slovenských univerzít, vedeckých projektov či amatérskych observatórií.

Vedci preto čoraz hlasnejšie vyzývajú na reguláciu jasu satelitov a obmedzenie počtu objektov na obežnej dráhe. Bez medzinárodných pravidiel totiž môže byť nočná obloha v priebehu niekoľkých rokov výrazne svetlejšia než dnes a moderná astronómia príde o jednu zo svojich najdôležitejších výhod: pohľad do tmavého vesmíru.

Čítajte viac z kategórie: Novinky