ropný vrt a fotovoltika
Gemini/Unsplash

Globálna energetika sa nachádza v bode zlomu, ktorý ešte pred pár rokmi pôsobil skôr ako ambiciózna vízia než realita. Najnovšia správa International Energy Agency (IEA) totiž prináša prelomový moment: solárna energia sa vôbec prvýkrát stala najväčším motorom rastu globálnej energetickej ponuky.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Podľa dokumentu Global Energy Review 2026 stúpol celkový dopyt po energii v roku 2025 o 1,3 %. Ide o tempo mierne pod priemerom poslednej dekády a citeľné spomalenie oproti roku 2024. Za týmto vývojom stojí kombinácia slabšieho hospodárskeho rastu, miernejších klimatických podmienok v niektorých regiónoch a postupného nástupu efektívnejších technológií.

Pri bližšom pohľade na elektrinu sa však obraz dramaticky mení. Dopyt po elektrickej energii totiž v minulom roku vzrástol približne o 3 %, teda viac než dvojnásobným tempom v porovnaní s celkovou spotrebou energie.

Hoci ide o mierne spomalenie oproti predchádzajúcemu roku – najmä v dôsledku menej extrémnych horúčav v Indii či juhovýchodnej Ázii – stále ide o rast výrazne nad dlhodobým priemerom.

Za týmto trendom stojí rýchla elektrifikácia budov a priemyslu, prudko rastúci dopyt po elektromobiloch a čoraz väčšie energetické nároky dátových centier. Práve tieto faktory menia základnú štruktúru globálneho energetického mixu.

Článok pokračuje pod videom ↓

Solárna energia prepisuje pravidlá hry

Najvýraznejším momentom správy je dominancia solárnej energie. Tá sa podieľala na viac než 25 % celkového nárastu globálnej energetickej ponuky, čím po prvý raz prekonala všetky ostatné zdroje vrátane fosílnych palív. Ide o historický míľnik, keď moderný obnoviteľný zdroj vedie globálny energetický rast.

Solárne elektrárne pritom v roku 2025 pridali približne 600 terawatthodín výroby, čo predstavuje najväčší medziročný nárast akejkoľvek energetickej technológie v histórii. Na druhom mieste skončil zemný plyn so 17 %, ktorý si naďalej udržiava významnú úlohu najmä v sektore výroby elektriny.

Obnoviteľné zdroje spolu s jadrovou energiou pokryli takmer 60 % rastu globálneho dopytu po energii. Zaujímavé je, že výroba elektriny z týchto nízkoemisných zdrojov dokonca prevýšila samotný nárast dopytu po elektrine, čo znamená, že čisté zdroje viac než kompenzovali jeho rast.

fotovoltika
Unsplash

Elektromobily brzdia rast dopytu po rope

Aj keď globálny dopyt po rope stále rastie, jeho tempo sa výrazne spomaľuje. V roku 2025 sa zvýšil len o 0,7 %, čo presne zodpovedalo očakávaniam IEA. Kľúčovým faktorom sú elektromobily, ktorých predaj stúpol o viac než 20 % na vyše 20 miliónov vozidiel. Tie dnes predstavujú približne štvrtinu všetkých nových predajov áut na svete.

Tento trend začína citeľne oslabovať dopyt po benzíne a nafte, zatiaľ čo také uhlie vykazuje zmiešaný vývoj. Kým v Číne jeho využitie v energetike klesá vďaka rýchlemu rozvoju obnoviteľných zdrojov, v Spojených štátoch naopak rastie. Dôvodom sú vyššie ceny zemného plynu, ktoré motivujú energetické spoločnosti k návratu k uhliu.

tepelné čerpadlo a nabíjačka elektromobilu
Gemini

Pod povrchom globálnych čísel sa navyše skrývajú výrazné regionálne rozdiely. Spojené štáty zaznamenali jeden z najsilnejších rastov dopytu po energii v tomto storočí, a to najmä vďaka dátovým centrám, priemyslu a chladnej zime. Čína síce zostáva najväčším prispievateľom k rastu globálneho dopytu, no jej tempo sa spomalilo na 1,7 %, najmä vďaka efektívnejším technológiám a rozširovaniu obnoviteľných zdrojov.

„Spotreba elektriny rastie oveľa rýchlejšie než celkový dopyt po energii – a jeden zdroj, konkrétne solárna energia, rastie rýchlejšie než ktorýkoľvek iný,“ uviedol výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol.

Problém pre Rusov a Arabov

Pre ropné monarchie Perzského zálivu a Rusko predstavuje správa IEA priame ohrozenie ich ekonomickej bezpečnosti. Celé desaťročia využívali fosílne palivá ako geopolitickú zbraň, ktorou dokázali ovplyvňovať politiku Západu aj stabilitu svetových trhov. S nástupom solárnej dominancie a masívnej elektrifikácie sa však tento „kohútik moci“ začína nezvratne uzatvárať. Arabskí šejkovia aj Kremeľ si uvedomujú, že éra, v ktorej svet tancoval podľa ich cien ropy a plynu, naráža na limity moderných technológií.

Pre Rusko, ktoré dlhodobo stavilo na zemný plyn ako na „prechodné palivo“ Európy, je realita roku 2026 studenou sprchou. Kým Moskva investovala miliardy do infraštruktúry smerom na východ v nádeji, že nahradí stratené európske trhy, svetoví lídri vrátane Číny začali masívne uprednostňovať vlastnú výrobu zo slnka a jadra.

Úpadok dopytu po fosílnych palivách znamená pre ruskú ekonomiku, už aj tak zaťaženú sankciami, stratu hlavného zdroja príjmov. Rusko tak riskuje, že zostane uväznené v technologickej minulosti s obrovskými zásobami surovín, o ktoré bude mať zvyšok sveta čoraz menší záujem.

Krajiny OPEC, na čele so Saudskou Arábiou, sú v odlišnej, no rovnako kritickej situácii. Hoci sa snažia o diverzifikáciu svojich ekonomík cez projekty ako „Vision 2030“, rýchlosť, akou solárna energia prekonáva fosílne zdroje, ich vyrušuje. Arabský svet dnes nehrá len o podiel na trhu, ale o prežitie svojho spoločenského modelu, ktorý bol postavený na nekonečnom toku „čierneho zlata“.

Vzostup nízkoemisných technológií prináša svetu nečakanú energetickú slobodu, ktorá prepisuje mapu globálneho vplyvu. Krajiny, ktoré boli kedysi rukojemníkmi cien na rotterdamskej burze alebo nálad v Rijáde, dnes investujú do vlastnej infraštruktúry a energetickej sebestačnosti. Fosílne palivá síce zo dňa na deň nezmiznú, no ich schopnosť diktovať tempo svetovej ekonomiky sa rozplýva. Budúcnosť patrí tým, ktorí dokážu ovládnuť technológiu a slnečný svit, nie tým, ktorí sedia na vysychajúcich ložiskách surovín z minulého storočia.

Elektrifikácia naberá na obrátkach

Emisie oxidu uhličitého síce v roku 2025 stúpli o 0,4 %, no ide o pomalší rast než v minulosti. Čína dokonca zaznamenala pokles emisií, zatiaľ čo India ich stabilizovala prvýkrát od 70. rokov. Naopak, pokročilé ekonomiky zaznamenali mierny nárast emisií, čo súvisí najmä s chladnejším počasím.

Zároveň rastie význam ďalších čistých technológií. Batériové úložiská zaznamenali rekordný prírastok kapacity na úrovni 110 gigawattov a jadrová energetika zažíva návrat – v roku 2025 sa začala výstavba reaktorov s kapacitou presahujúcou 12 GW.

Od roku 2019 sa rozvoj nízkoemisných technológií dostal do bodu, keď už reálne vytláča fosílne palivá. Podľa IEA dnes tieto technológie každoročne eliminujú spotrebu fosílnych palív na úrovni celej Latinskej Ameriky. Energetická transformácia tak prestáva byť len víziou budúcnosti a čoraz viac sa stáva realitou súčasnosti.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP