Prejdú takmer 2 000 km a môžu zablokovať Taiwan. Čína chce nasadiť svoje najnovšie zbrane

Čínske vojenské plánovanie sa čoraz viac opiera o bezposádkové systémy a najnovšie úvahy naznačujú, že v prípade eskalácie okolo Taiwanu by mohlo dôjsť k zásadnej zmene spôsobu námornej blokády, upozorňuje Interesting Engineering.

Urazí takmer 2 000 km

Podľa analýz publikovaných v čínskom odbornom periodiku Shipborne Weapons zvažuje People’s Liberation Army Navy nasadenie veľkých podmorských dronov na kladenie mín v strategicky citlivých oblastiach západného Pacifiku.

Kľúčovým prvkom tejto stratégie má byť autonómny systém označovaný ako AJX002 underwater drone. Ide o podvodný bezposádkový prostriedok torpédového tvaru, ktorý bol prvýkrát verejne prezentovaný počas vojenskej prehliadky v Pekingu.

Podľa dostupných údajov môže mať dosah až približne 1 800 kilometrov, čo mu umožňuje operovať hlboko v oblastiach kontrolovaných protivníkom bez nutnosti priamej podpory materskej lode.

Z taktického hľadiska ide o zásadný posun. Klasické mínovacie operácie boli historicky závislé od lodí alebo ponoriek, ktoré museli vstupovať do nebezpečných zón. V prípade autonómnych dronov tento problém odpadá.

Relatívne malé rozmery, nízka akustická stopa a schopnosť dlhodobej autonómnej navigácie umožňujú takýmto systémom preniknúť do frekventovaných námorných trás prakticky nepozorovane. Po dosiahnutí cieľovej oblasti dokážu rozmiestniť náklad moderných námorných mín bez ohrozenia posádky.

Počítajú s ofenzívnym mínovaním

Celý koncept sa viaže na tzv. „prvý ostrovný reťazec“, teda geografickú líniu ostrovov tiahnucu sa od Japonska cez Taiwan až po Filipíny. Táto línia je dlhodobo vnímaná Spojenými štátmi a ich spojencami ako prirodzená bariéra, ktorá obmedzuje voľný výstup čínskeho loďstva do otvoreného Pacifiku. Práve preto by sa v prípade konfliktu stala jedným z hlavných bojísk. Kontrola nad ňou totiž znamená kontrolu nad obchodnými trasami aj vojenskou logistikou.

Uwe Aranas/Wikimedia Commons

Čínske úvahy počítajú s takzvaným ofenzívnym mínovaním, teda nasadením mín nie vo vlastných vodách, ale priamo v oblastiach, ktoré využíva protivník. V praxi by to znamenalo pokrytie prístupových trás k japonským ostrovom vrátane súostrovia Ryukyu, ako aj strategických koridorov pri Filipínach. Výsledkom by bolo výrazné obmedzenie manévrovacej slobody amerických a spojeneckých lodí, no zároveň aj zásah do komerčnej lodnej dopravy v celom regióne.

Moderné námorné míny pritom už dávno nefungujú len ako primitívne kontaktné zariadenia. Využívajú kombináciu senzorov sledujúcich magnetické pole, akustický podpis či tlakové zmeny spôsobené preplávajúcou loďou. Vďaka tomu dokážu selektívne reagovať napríklad len na veľké vojenské plavidlá a ignorovať menšie civilné lode, čo zvyšuje ich efektivitu aj strategickú hodnotu.

Zaujímavé je, že podobné úvahy pravdepodobne reflektujú aj nedávne udalosti v oblasti Hormuzského prielivu, kde sa opakovane ukázalo, aké zraniteľné sú úzke námorné chokepointy, teda zúžené miesta s vysokou koncentráciou dopravy. Aj relatívne obmedzené narušenie dopravy v takýchto oblastiach dokáže okamžite ovplyvniť globálne dodávateľské reťazce a ceny komodít.

Čítajte viac z kategórie: Novinky